Hviezdna Helka alebo o tom, ako sa hodiny chémie zmenili k spokojnosti učiteľa i žiakov ;)
Helka Drobúlová – Učiteľka chémie na Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku a finalistka súťaže Učiteľ Slovenska 2018.
V IRPU pracovala na zlepšení celkovej atmosféry na hodinách a na tom, aby si hodiny viac užívala. Vďaka spolupráci s mentorkou Jankou vniesla do vyučovania viac tímových aktivít pre žiakov a rôzne formy spätnej väzby. A čo je pre Helku v triede dôležité? Aby každý žiak zažil úspech a mal zo seba dobrý pocit.
Okrem hodín chémie je aktívnou učiteľkou e-Twinningu a tiež je Vedúca v programe Medzinárodná cena vojvodu z Edinburgu, v ktorom mentoruje niekoľko žiakov. Viac
V čom vidíš najväčší prínos projektu, ktorému sa venuješ?
Ahojte, volám sa Zuzana Molnárová, učím angličtinu na základnej škole aj na gymnáziu a do IRPU som sa prihlásila, lebo som mala pocit, že mojim študentom môžem dať viac, že ich možem ešte vyhecovať k lepším výkonom, že ich málo šokujem a že ich veľa nechávam v ich komfortnej zóne.
Genius hours (geniálne hodiny) spočívajú v tom, že každý študent sa na danej hodine venuje tomu, čo uzná za dôležité v jeho napredovaní. Mal by si stanoviť cieľ, postupne sa k nemu prepracovať bádaním, hľadaním, precvičovaním a skúšaním a po určitom čase, napr. po mesiaci, sa o svoje výsledky a úspech podeliť so spolužiakmi. Učiteľ je len ako pozorovateľ, pomáhač, usmerňovač. Geniálne, však?
Čakala som rôznorodosť a bola som aj pripravená, že istý čas potrvá, kým sa utrasú a budú robiť niečo, čo aj ja budem považovať za zmysluplné. Dala som si čas na skúšku mesiac. Po mesiaci som bola stále skeptická a mala som pocit, že to nie je celkom to, čo som si vysnívala. Vedela som, že im nemôžem vnútiť moji predstavu – to by už potom nebolo učenie sa na mieru, predsa.
Priebežne som pomedzi nich chodila, pýtala sa, ako im to ide, či nepotrebujú niečo vysvetliť alebo s niečím pomôcť. Takmer všetci to využili, či už na vysvetlenie, prečo je správna možnosť C a nie A, či mi môžu opísať obrázok, či si s nimi dám role-play, ba dokonca, či si ich vypočujem, keď si vyberú nejakú tému, aby som posúdila, či im to ide, alebo hovoria od veci.
Aby ste si nemysleli, že sú to 100% anjeličkovia, našli sa aj takí, ktorí to miestami brali zľahka, nepracovali, ako by mali. Nechala som ich tak. Veď je to ich čas na osobnú prípravu. Ak sa rozhodli nepracovať – ich problém. Našťastie sa to stávalo zriedka.
Keď sa na celý tento proces pozriem spätne, som rada. Že som sa na to dala. Že sa na to dali aj moji maturanti. Že sa pripravovali. Že využili moju prítomnosť a pomoc. A hlavne, že síce to bolo trošku nanútené, ale naozaj to bolo custom-made, každý sa zameral na to, čo chcel a potreboval. Už mám nápad, ako to vylepším pre budúcoročných maturantov, majú sa na čo tešiť ?
P.S. A čo na to hovoria maturanti?
