Helka Drobúlová – Učiteľka chémie na Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku a finalistka súťaže Učiteľ Slovenska 2018.
V IRPU pracovala na zlepšení celkovej atmosféry na hodinách a na tom, aby si hodiny viac užívala. Vďaka spolupráci s mentorkou Jankou vniesla do vyučovania viac tímových aktivít pre žiakov a rôzne formy spätnej väzby. A čo je pre Helku v triede dôležité? Aby každý žiak zažil úspech a mal zo seba dobrý pocit.
Okrem hodín chémie je aktívnou učiteľkou e-Twinningu a tiež je Vedúca v programe Medzinárodná cena vojvodu z Edinburgu, v ktorom mentoruje niekoľko žiakov.

——————————————————————————————————————–

Helka, často sa stretávam s tým, že učitelia sa delia na tých, čo sa k učeniu dostali zhodou okolností a na tých, čo o povolaní učiteľa snívali od malička. Ako to bolo s tebou?

Nechcela som byť od detstva učiteľkou. Ale vďaka mojím super chemikárkam na ZŠ a SŠ učím na gymnáziu už niekoľko rokov. Nepamätám si, čo konkrétne ma naučili, ale v srdci mám vždy spomienku na ich osobný prístup, osobný vzťah, osobný záujem o mňa. Aj ja, tak ako ony, som chemikárka a toto osobné sa snažím dávať teraz svojim žiakom na gymnáziu. Počas svojej praxe som sa presvedčila, že zameranie na žiaka mení život žiaka.

Čo sa v tvojom učení a živote vôbec zmenilo vďaka stretnutiam s mentorkou Jankou Halíkovou?

Obrovský úspech je pre mňa skutočnosť, že som ostala učiteľkou a teraz si dokonca užívam hodiny. ?
Pred niekoľkými mesiacmi moje učenie totiž vyzeralo asi takto: keď som vošla do triedy, sústredila som sa na svoj výkon, na seba, na to, čo chcem hovoriť. A keď žiaci vyrušovali, tak som im prehovárala do duše. Nepomáhalo to. Nepomáhali ani rozhovory s kolegyňami, ktoré mali rovnaké problémy. A nepomáhali ani hospitácie a vyhrážky. Hnev, nechuť, bezmocnosť – to boli moje každodenné emócie. Nechcelo sa mi chodiť v takejto atmosfére do školy.

Minulý školský rok som absolvovala IRPU a začala som rozmýšľať nad tým, čo majú žiaci na hodinách robiť. A moja mentorka Janka mi dala úlohu popremýšľať o „ústupku“ v zmysle – prejsť všetko učivo, ale nebude zábava, alebo „ústupok“ – nie všetko učivo, ale zábavnejšie. Tak som začala používať nové metódy. A v triedach mali úspech. Žiaci zmenu ocenili pri záverečnej spätnej väzbe. A ja z vyučovania nechodím vyčerpaná a vyšťavená. Na hodiny sa teším, lebo sa ich snažím vždy vymyslieť tak, aby na hodine pracovali žiaci. Nie ja!

Vedela by si nám to viac priblížiť – tak, aby sme si vedeli predstaviť niečo konkrétne?

Napríklad využívam v oveľa väčšej miere skupinovú prácu – študenti si vyrábajú pexeso, ale hľadajú tri obrázky, alebo si vyrábajú svoju vlastnú periodickú tabuľku s prvkami a ich zlúčeninami. Nechávam tiež priestor na prácu vo dvojiciach (napr. riešenie úloh v pracovných listoch); pantomímu, brainstorming, diskusie, riešenie zaujímavých otázok od žiakov.
Nezabúdam ani na záverečnú reflexiu. Rada si vypočujem, čo by žiaci chceli vylepšiť na hodine, ale aj pochvália. Ja zas často oceňujem ich dobrú prácu. A vidím, ako sa z toho tešia. Dokážem sa opätovne vrátiť k hodine, premyslieť, čo bolo dobré a čo by bolo fajn zmeniť.
A na úvodných hodinách na začiatku roka sme sa hrali s vankúšmi hru, ktorú sme hrali aj na komunitnom stretnutí IRPUtníkov v lete v Hronci. Žiaci doteraz spomínajú na to, koľko sa nasmiali. ?

Čo na to tvoji kolegovia? Vedia vôbec niečo o tom, aké zmeny si v triede zaviedla?

O svojich skúsenostiach rozprávam mojim kolegyniam. Súhlasia a veľmi citlivo vnímajú, že potrebujeme zmenu spôsobu učenia. Keď urobia chybu, nezahanbím ich, nepokarhám.

Helkina mentorka Janka spomína na spoluprácu takto:

Na prvú stretávku v septembri prišla smutná pani učiteľka. Hovorila mi, aká dôležitá je pre ňu jej práca, no prestáva jej robiť radosť.
Na Helke bolo sympatické, ako veľmi ochotná a otvorená bola pracovať predovšetkým na sebe. Prediskutovali sme množstvo hodín, Helka študovala kopce materiálov, chodila na školenia, skúšala zavádzať „novinky“ v triede. Dlho sa zdalo, že študenti stále nemajú záujem. Ale Helka to nevzdala.
A v apríli? No, hovorila som s veselou, nadšenou pani učiteľkou plnou nápadov, čo zafungovali a tiež tých, čo sa ešte len chystá vyskúšať. Ten rozdiel, oproti septembru. bol neuveriteľný!
Ďakujem, Helka. Bolo mi cťou!

A ako celý proces videli študenti? V čom vnímali najväčší rozdiel v porovnaní s minulosťou?

Za všetky reakcie, myslím, hovoria tieto tri:

„Lepšie pracovné prostredie a atmosféra – čo mne dáva „povzbudenie“ učiť sa a zaujímať sa o chémiu a celkovo mať rád hodiny chémie. Ochota pani učiteľky byť čo najlepšou dáva aj nám žiakom povzbudenie učiť sa a venovať sa chémii. Veľmi oceňujem a obdivujem, že sa nevzdávate a stále sa znova snažíte zaujať nás. Ďakujem Vám!“

„Keď to tak zhrniem, myslím si, že sa žiaci neboja chodiť na hodiny, spraviť chybu a neboja sa vyjadriť svoj názor. Taktiež žiaci, ktorí neprejavujú hlbší záujem o chémiu, prípadne jej nerozumejú, nie sú odsúvaní na druhú koľaj, ako sa to pri niektorých predmetoch stáva. Ďalej je to práca na hodinách, učíme sa menej zo zastaraných učebných materiálov, používame viac prácu s pracovnými listami, prezentáciami alebo hravou formou pomocou tajničiek/doplňovačiek. Pani profesorka, som veľmi rada, že ste zmenili prístup a snažíte sa spríjemňovať každú hodinu novými metódami učenia. U mňa máte veľký rešpekt! Asi ako prvá na škole podporujete v žiakoch kreativitu, ste otvorená novým veciam a neodsudzujete žiakov, ktorí o chémiu nemajú hlbší záujem. Vďaka :)“

„Oveľa viac sa nás pani učiteľka pýta na náš názor, necháva nás uvažovať viac samostatne a hodiny sú aj o čosi zaujímavejšie.“

Helka, ako by si jednou vetou zhrnula prínos IRPU pre Teba osobne? Čo bolo kľúčové?

Našla som okolo seba ľudí, ktorí menia seba a pomáhajú zo všetkých síl mladým ľuďom rásť a rozvíjať sa. Prijatie, podpora a poznanie, že pri učení môžem prežívať radosť, je úžasné. Chcem to dávať ďalej.
Veľmi som vám všetkým vďačná za túto možnosť a za Janku Halíkovú. A prijatie. ĎAKUJEM.

A ešte jedna zvedavá otázka nakoniec – nemôžem si odpustiť spýtať sa Ťa, aký je to pocit byť medzi desiatkou finalistov v súťaži Učiteľ Slovenska ?. Tak čo, ako to prežívaš?

Vieš ako to je – doma nie je nikto prorokom. ? Osobne netúžim po víťazstve, ja som šťastná, že som medzi tými desiatimi spomedzi stovky prihlásených učiteľov. Je to obrovské zadosťučinenie a ocenenie mojej práce a snahy! A budem rada ak to poslúži na spropagovanie vašej skvelej práce a učiteľského povolania!

 

Helka odviedla naozaj kus úžasnej práce. Podporte ju preto s nami! V ankete Učiteľ roka 2018 jej svoj hlas môžete odovzdať do konca septembra.

Chcete aj vy zažiť podobnú inšpiratívnu skúsenosť, ktorá vám možno zmení život? Zistite viac o Individuálnom rozvojom programe učiteľa

Ďakujem za zdieľanie, Helka.

Jana M. Balážová