Filip Geib, laureát 3. ročníka LEAF Award, chce priložiť ruku k štvrtej priemyselnej revolúcii. Prečítajte si, ako to chce spraviť, čo ho motivuje a udržiava na správnej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov.

Ako by si sa charakterizoval dvomi vetami?
Devätnásťročný mladý chalan s láskou k technike, pokroku a všetkému, čo sa snaží korektne opísať náš svet. S entuziazmom priložiť ruku k štvrtej priemyselnej revolúcii nastupujem na štúdium robotiky a kybernetiky.

S akým projektom si sa prihlásil do LEAF Award?
Projekt monitoringu kvality ovzdušia v Liptovskom Mikuláši pozostáva z rozmiestnenia viacerých malých monitorovacích staníc po celom meste. Tie budú nepretržite zbierať údaje o ovzduší, ako sú prašnosť alebo koncentrácia chemických látok. V reálnom čase sa tieto dáta budú zobrazovať na verejne prístupnej webovej stránke vo forme grafov. Verejnosť a samospráva tak bude mať k dispozícii veľké množstvo presných dát popisujúcich aktuálny, ale aj minulý stav kvality lokálneho ovzdušia. Vďaka nim sa budú môcť podnikať rýchlejšie a účinnejšie opatrenia zlepšujúce kvalitu života a zdravia obyvateľov. Postupne by som chcel projekt v podobnej koncepcii rozšíriť do čo najväčšieho počtu miest na Slovensku.

Mladým ľuďom, ktorí tiež pracujú na svojich projektoch, by som poradil, nech im dajú všetko a nech na nich pracujú tvrdo a pedantne.

Čo bolo prvé, čo ti napadlo, keď si počul svoje meno na LEAF Award?
Nedokázal som uveriť tomu, že sa mi podarila takáto veľká vec. Bol to úžasný pocit. Počas cesty na pódium ma sprevádzala On Top Of The World od Imagine Dragons, čo bol pre mňa veľmi silný zážitok. Priatelia si zo mňa celý galavečer robili mierne žarty kvôli môjmu tepu, ten bol konštantných 140.

Čo bolo tvojou motiváciou začať robiť projekt?
Počas prác na predošlom projekte meteorologickej stanice www.projekthans.eu som sa zoznámil s problematikou ovzdušia. Po jej dokončení som rozmýšľal nad ďalším projektom, ktorý by ma posunul vpred. Bolo to v čase, keď malo susedné mesto Ružomberok veľké problémy so znečisteným ovzduším. Pri pohľade na novinový článok sa mi vnukol práve tento nápad. Pomocou celoplošného monitoringu kvality ovzdušia získať čo najviac dát a prispieť tak k riešeniu obdobných problémov.

Čo od programu LEAF Award očakávaš?
Sú to veci, kvôli ktorým som v úplnom začiatku začal na projekte pracovať a kvôli ktorým som sa neskôr prihlásil do tejto súťaže. Je to pre mňa úžasná možnosť osobného rozvoja. Chcem získať čo najviac skúseností a know-how. Verím, že s pomocou LEAFu sa mi podarí tento projekt dostať čo do najväčšieho počtu miest na Slovensku a zlepšiť tak kvalitu života mnohým ľuďom. Tento aspekt je pre mňa takisto veľmi dôležitý a vďaka mentoringu, odbornej spolupráci, novým kontaktom, medializácii, finančnému grantu a mnohým iným formám pomoci od LEAFu, veľmi reálny.

Na čo chceš využiť finančnú podporu, ktorú si získal v rámci projektu LEAF Award?
Grant som rozdelil na tri časti. Prioritou je rozbehnúť projekt monitoringu kvality ovzdušia v meste Liptovský Mikuláš a jeho následná expanzia do ďalších miest. Táto časť zaberie najväčšiu časť grantu. Zvyšné dve sú zakúpenie dielenského vybavenia a pomôcok pre ďalšie štúdium a investícia do osobného rozvoja vo forme certifikovaných kurzov a školení.

Čo by si poradil mladým ľuďom, ktorí tiež pracujú na vlastných projektoch?
Aby im dali všetko a pracovali na nich tvrdo a pedantne. Možno to zo začiatku nepôjde podľa ich očakávaní, možno budú mať pocit, že ich skôr brzdia ako posúvajú vpred, alebo budú sklamaní z pocitu nedocenenia. Treba však vydržať, húževnato postupovať vpred a ja pevne verím, že výsledky tejto práce sa čoskoro v plnej paráde dostavia.

Projekt monitoringu kvality ovzdušia v Liptovskom Mikuláši pozostáva z rozmiestnenia viacerých malých monitorovacích staníc po celom meste. Vďaka nim sa budú môcť podnikať rýchlejšie a účinnejšie opatrenia zlepšujúce kvalitu života a zdravia obyvateľov. Postupne by som chcel projekt v podobnej koncepcii rozšíriť do čo najväčšieho počtu miest na Slovensku.

Čo alebo kto ti najviac pomohol pri rozvoji tvojho projektu?
Na projekte od jeho začiatku pracujem sám. Snažím sa vychádzať zo skúseností získaných pri predošlom projekte meteorologickej stanice. Pri jej vývoji mi veľmi pomohli programátor Miloš Prokop a amatérsky meteorológ Tomáš Halada. Veľkou pomocou mi bola aj bývalá spolužiačka, Ivana Jačalová. Keďže je nadanou amatérskou spisovateľkou, darilo sa jej usmerniť ma pri tvorbe dokumentácií oboch projektov.

Čo ti pomáha znovu sa naštartovať, keď máš pocit, že si uviazol v slepej uličke?
V mojom prípade je zaručená metóda dať si pauzu. Prestanem pracovať a idem sa na hodinku, dve odreagovať. Stačí mozog zamestnať inou, oddychovou aktivitou. Väčšinou zistím, že som prehliadol niečo banálne a v plnom nasadení pokračujem v práci ďalej.

Čo by si chcel dosiahnuť v oblasti, ktorej sa venuješ, v dlhodobom horizonte? Čo je tvojim snom?
V nasledujúcom školskom roku začínam štúdium robotiky a kybernetiky na ČVUT v Prahe. Tejto oblasti sa chcem venovať naplno, vidím v nej prepojenie hardvéru a softvéru, ktoré mne tak vyhovuje. Mojím snom je dostať sa do medzinárodného týmu pracujúceho na vývoji v robotike a autonómnych systémoch. Chcel by som sa podieľať na pokroku vedy a techniky v tejto a príbuzných oblastiach.

Ako relaxuješ a čomu sa venuješ, keď máš pocit, že si potrebuješ oddýchnuť?
V podstate oddychujem a relaxujem športovo. V zime lyžujem a počas leta pretekám na plachetniciach. Veľmi rád jazdím po okolí na svojej motorke, veteráne Jawa 250/559. Celodenné výlety a veteránistické zrazy sú pre mňa tým najlepším relaxom. Obľúbil som si aj umelú surfovaciu vlnu v blízkom akvaparku, som na nej prakticky každý večer.