Marta Páleníková pracuje na prvom stupni základnej školy a svojich tretiakov učí, ako na reflexiu a spätnú väzbu nielen v kontexte vyučovania, ale aj v bežnom živote. Za svoj projekt Reflexia a spätná väzba na 1. stupni základnej školy získala LEAF Award. Prečítajte si, prečo je dobré robiť chyby, prečo je dôležité začať s reflexiou už od prvého ročníka a aké plány má so svojou Kuchárskou knihou plnou receptov ako na reflexiu a spätnú väzbu.

Ako si sa dostal do kontaktu s LEAFom? 

Keď som učila na predošlej škole, čítavala som blogy Dávida Králika. Neskôr som zvažovala zmenu školy a dozvedela som sa, že Dávid je spoluzakladateľom novej školy Felix. Skúsila som a …. prijali ma. Tam som spoznala Dávida osobne. Neskôr sa stal na 2 roky aj mojim mentorom. A cez neho som spoznala LEAF a skvelých ľudí v ňom. Ich slová chceme Ťa podporovať a cíť sa slobodná, boli pre mňa veľmi dôležité a zmenili v mnohom moje myslenie.  

Za aký projekt si získal ocenenie LEAF Award?  

Minulý rok som sa stala účastníčkou ročného vzdelávania učiteľov v rámci Komenského inštitútu. Je to ročné štúdium, ktoré je zakončené obhajobou projektu. A práve tento projekt: Reflexia a spätná väzba na 1. st. ZŠ, získal ocenenie LEAF Award.  

Čo Ťa motivovalo, aby si sa začal venovať tomuto projektu?  

Počas mentoringu na vyučovaní v mojej triede druhákov som zistila, že si síce uvedomujem dôležitosť spätnej väzby a reflexie na hodinách, ale nevychádzal mi na to čas. To bola moja výhovorka. Tak som sa do toho pustila! 

Všimla som si, že deti sú zo škôlky a niektorí i z rodín vedení k tomu, že chyba sa „trestá“. Nie je vítaná a je treba sa snažiť byť čo najdokonalejším. Deti sa potom chýb boja. Sú ochotní radšej zaklamať a odpísať od spolužiakov, aby dosiahli čo najlepšie výsledky v učení i v správaní za každú cenu. Ale to vôbec nie je správne! Chybami sa človek učí byť lepším. Keď  deti už v útlom veku naučíme pomenovať chyby tak, že druhý ich príjme a cíti, že mu chceme pomôcť, je to výhra. Druhá vec je, že deti málo oceňujeme. Spätná väzba je o tom, že pomenujeme to, čo sa nám podarilo a zároveň to, čo by mohlo byť nabudúce lepšie a ukázať cestu k lepšiemu výsledku. Nikdy nezabúdajme žiakov oceňovať. Oceňujeme ich najmä za snahu a posun, nie za výsledok! Nehodnotím žiaka aký je, ale pomenujem veci, ktoré robil. To všetko sa postupne učia žiaci už od prvej triedy a príkladom im je vždy učiteľ. 

V čom vidíš najväčší prínos projektu, ktorému sa venuješ?  

Keď som sa zamerala na spätnú väzbu a reflexiu na vyučovaní, zrazu som videla aké „zázraky“ sa v triede dejú. Ide to pomaly, ale počas 2 rokov sme sa s deťmi posunuli o riadny kus dopredu. Zmenila sa klíma v triede, mám bližšie k deťom a cítim, že aj ony ku mne. Rozširujú si slovnú zásobu, vedia pomenovať svoje pocity a neboja sa chýb. Získať poslednú zručnosť je najťažšie. Na jednej štartovacej čiare by mali byť žiaci, rodičia, učiteľ a mali by bežať za jedným cieľom. 🙂  Preto dávam pravidelne vedieť rodičom na čom práve pracujeme, aké formy spätnej väzby a reflexie používame. Snažím sa, aby deti sa naučili preniesť  túto zručnosť do reálneho života. A v tom majú rodičia dôležitú úlohu. Prínos teda vidím aj v tom, že sa zlepšuje spolupráca s rodičmi. Jeden z rodičov mi ďakoval za to, že učím deti reflektovať. Je manažérom vo firme a vidí, že dospelí to nevedia. Učiť ich to vo vyššom veku je ťažšie.  

Kam sa plánuješ posunúť s projektom v dlhodobom horizonte?  

Vytvorila som Kuchársku knihu plnú receptov ako na reflexiu a spätnú väzbu na 1. st. ZŠ. Chcela by som ju rozširovať o ďalšie „recepty“, aby bola pomocníčkou pre učiteľov, ktorí reflexiu chcú robiť, ale nevedia ako na to. Mojou túžbou je, aby som nebola len ja autorkou, ale aby sa aj ostatní učitelia podelili o svoje skúsenosti a nápady.  

Keď som sa zamerala na spätnú väzbu a reflexiu na vyučovaní, zrazu som videla aké „zázraky“ sa v triede dejú. Ide to pomaly, ale počas 2 rokov sme sa s deťmi posunuli o riadny kus dopredu. Zmenila sa klíma v triede, mám bližšie k deťom a cítim, že aj ony ku mne. Rozširujú si slovnú zásobu, vedia pomenovať svoje pocity a neboja sa chýb. Získať poslednú zručnosť je najťažšie. Na jednej štartovacej čiare by mali byť žiaci, rodičia, učiteľ a mali by bežať za jedným cieľom.

V rámci programu LEAF Awad si ziskal aj finačnú podporu 2000 eur. Na čo by si ju chcela využiť?  

Už pracujem na webovej stránke, kde by boli prístupne informácie pre širokú verejnosť učiteľov. Bude tam Kuchárska kniha, blogy, príbehy, informácie o webinároch, workshopoch a školeniach. V Kuchárskej knihe nájdete krátke videa z vyučovania, preto by som si rada zakúpila kameru. Aby som sa mohla venovať len aktivitám spojeným s vyučovaním, chcela by som z financií zaplatiť človeka, ktorý by mi videá spracoval. Som taký „neveriaci Tomáš“ 🙂  a čo nevidím, tomu neuverím. Preto mám v pláne navštíviť školy, kde spätnú väzbu a reflexiu robia.  

Kto ti najviac pomohol pri rozvoji projektu?  

Bol to môj mentor Dávid Králik a bez podpory vedenia školy by som to nedokázala. Tiež som spolupracovala s mojim bývalým žiakom Filipom Antalom, teraz šiestakom. Pomáhal mi strihať videá a bol mi naozaj veľkou oporou v tomto smere. Všetkým sa chcem aj touto cestou poďakovať.  

    

LEAF Award je program podpory a rozvoja, ktorý podporuje žiakov a študentov vo veku 10-19 rokov pri rozvoji ich projektov. Čo by si týmto mladým ľudom poradila?  

Chcela by som poradiť mladým ľuďom, aby sa vzdelávali, učili sa jazyky a pracovali na projektoch. Ale aby nezabúdali, že život je o vzťahoch. Najprv je treba byť človekom, ktorý vie spolupracovať, povzbudiť, pomôcť, byť empatický a prinášať úsmev, dobrú náladu do kolektívu. Potom ide všetko ľahšie. A aby nezabúdali aj na osobný život, oddych, šport. Poznám veľa ľudí, ktorí veľa pracujú a majú prácu na prvom mieste. Nie je to správne. Možno som aj ja môžem byť takým malým príkladom, že aj žena, ktorá bola 20 rokov na materskej dovolenke so 6 deťmi, dokáže naskočiť do „rozbehnutého vlaku“ a žiť plný pracovný život. Držím vám palce!  

Máš už nápady na ďalšie projekty, do ktorých by si sa chcel pustiť? 

Myslím si, že pohyb a šport je pre deti v tomto čase veľmi dôležitý. Keď učiteľ zaradí krátku pohybovú aktivitu na vyučovaní, dokáže sa tým vrátiť stratenú  pozornosť detí. Preto by som chcela natáčať energizéry (niekoľkominútové pohybové aktivity na vyučovaní) a videá umiestniť na moju webovú stránku. Učiteľ tak bude môcť jednoduchým spôsobom nájsť aktivitu a ihneď ju aplikovať na hodinách. Určite by sa dali energizéry spojiť so spätnou väzbou.  

Štvrťročné alebo polročné sebahodnotenia detí a hodnotenia žiaka zo strany učiteľa sú tiež spätnou väzbou. Sebahodnotenia i hodnotenia žiakov na našej škole robíme a máme s tým skúsenosti. Formy hodnotenia sa stále vyvíjajú a hľadáme najlepšie formy. Pracovať na projekte Sebahodnotenie žiakov, Hodnotenie žiakov učiteľom či Hodnotenie žiaka v prítomnosti rodičov, učiteľa a žiaka by ma tiež lákalo.  

Čomu sa venuješ vo voľnom čase? 

Najradšej trávim čas s mojou veľkou rodinou, ktorá sa stále rozrastá. Som nadšená bežkyňa. Pri behu lesom dokážem robiť spätnú väzbu [Symbol] a mám dojem, že všetky moje nápady získavam práve pri behu. Mojou láskou sú deti a starí ľudia. Majú veľa spoločného. Čakajú na vás a sú vám veľmi vďační za váš čas, ktorý im venujete. Snažím sa navštevovať a tráviť čas so starými ľuďmi, ktorí sú osamotení. Veľmi ma to napĺňa a oni ma obohacujú.