Ako by si sa charakterizovala dvoma vetami?

Mám vymyslenú takú vlastnú definíciu seba samej: “Moja myseľ je dokonalá zmes chaosu, poézie a trblietavej hmoty.”, to znamená, že všade meškám, zbožňujem umenie, väčšinu mojich myšlienok venujem časopisu HMOTA a často sa trblietam. A inak mám neskutočne rada život.

S akým projektom si sa prihlásila do LEAF Award?

Do LEAF Award som prihlásila vlastný študentský časopis HMOTA, ktorý spája a zviditeľňuje mladých žurnalistov a umelcov z celého Slovenska.

Čo Ťa motivovalo začať vydávať vlastný časopis? 

Pocit nedostatku. Chýbala mi práca šéfredaktorky v školskom časopise, akoby som stratila časť seba. Rozhodla som sa vytvoriť časopis, ktorý by som sama s radosťou čítala. A tak vznikla HMOTA.

Projekt s víziou a srdcom si postupom času sám nájde podporovateľov. Nevzdávajte sa. Pracujte na ňom tvrdo ale nezabúdajte svoj projekt najmä ľúbiť.

Tento rok sme sa po prvýkrát rozhodli oceniť okrem 3 laureátov aj ďalších 4 finalistov, ty si bola jednou z nich. Čo bolo prvé, čo ti napadlo, keď si počula, že dostaneš podporu od LEAF Award na ďalší rok?

Zhmotnenie HMOTY, časopis konečne dostane printovú podobu.

Čo od programu LEAF Award očakávaš?

Časopis sa po LEAF Award naštartoval, otvorilo sa nám množstvo možností. Očakám aktívnu spoluprácu a diskusiu o projekte, profesionálnu podporu a množstvo nových skills. Ja si aj tak osobne myslím, že LEAF Award ma posunul ďalej už teraz, najmä v spôsobe akým o projekte premýšľam a to je pre mňa kľúčové.

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí tiež pracujú na vlastných projektoch alebo chcú začať s projektom?

Dajte doň celé svoje srdce. Verte mi, láska k projektu je z neho veľmi cítiť. Vyberte si niečo, čo vás napĺňa a verte v potenciál projektu. Uvedomte si ako váš projekt ovplyvní okolie a ak si myslíte, že bude meniť svet k lepšiemu, choďte doň. Projekt s víziou a srdcom si postupom času sám nájde podporovateľov. Nevzdávajte sa. Pracujte na ňom tvrdo ale nezabúdajte svoj projekt najmä ľúbiť.

Ak napriek láske k projektu a tvrdej práci uviazneš v slepej uličke, čo ti pomáha znova sa naštartovať?

Ľudia. Môj tím časopisu sú moji kamoši, ktorí majú veľkú vášeň pre HMOTU a sú ochotní kedykoľvek mi pomôcť, keď nevládzem. Takisto rodina a kamaráti (tí si najviac vytrpia, lebo ja potrebujem konštantne zdieľať moje nové nápady a pocity ohľadom časopisu, takže týmto pozdravujem všetkých, ktorí musia trpieť moje monológy o HMOTE, najmä maminu!). A posledná vec je reset. Keď mám chaos, stres a neporiadok v izbe, nekonečnú prokrastináciu a pocit, že sa neviem pohnúť, resetujem. Osprchujem sa a upracem si izbu a pomalými krokmi začínam odznova.

Kde sa vidíš o 10 rokov?

Úprimne, nevidím a ani si nechcem tipnúť. Viem si seba približne predstaviť možno o rok alebo dva, pretože môj život sa mení a vyvíja raketovou rýchlosťou. Ale keby to mám definovať jedným slovom, tak chcem byť úspešná (relatívny pojem – vízia úspechu sa tiež každým rokom mení).

HMOTE venuješ určite veľa voľného času. Ako relaxuješ, keď máš pocit, že si potrebuješ dobiť baterky?

Píšem, čítam, som s obľúbenými ľuďmi, sedím na záhrade, pozerám film, pozerám do steny a premýšľam, túlam sa v knižnici, počúvam hudbu, idem do kaviarne alebo na koncert.