Sloboda a zodpovednosť… Carl Rogers sformuloval svoje slávne myšlienky humanistickej psychológie už v 40. rokoch. Dodnes sú viac ako aktuálne. Školy nevynímajúc.

Milí ôsmaci, mrzí ma, že som včera hlasne kričal a pri odchode z triedy buchol dvermi. Martin, Tebe som povedal, že som tak zlého žiaka nevidel. Bol som nahnevaný, necítil som sa dobre, a keď som počul ako sa počas môjho výkladu rozprávate, rozhodol som sa kričať a povedať slová, na ktoré nie som hrdý.

Aj takto sa dá vstúpiť do triedy, keď chcete pomôcť žiakom, aby vám ako učiteľovi lepšie porozumeli a zároveň pociťovali, že zodpovednosť za pocity a potreby nesie predovšetkým každý sám. Možno niekomu znejú tieto slová ako ponižujúce, pokorujúce autoritu a moc učiteľa, alebo ako prejav slabosti a emotivity. A možno je to prejav vrcholnej slobody: dovoliť si robiť chyby a preberať za ne zodpovednosť. Akú generáciu detí sprevádzame do sveta dospelých zajtrajška? Následky nedostatočnej slobody a zodpovednosti otvárajú cestu k otroctvu a extrémizmu, ktorého škody nemožno vyčísliť.

 „Nie je dôležité to, čo urobíte, ale to, čo urobíte potom.“ Garry Landreth

             Žiak Carla Rogersa, ktorý terapeutický potenciál humanistickej psychológie preniesol do každodenné života práce s deťmi, upozorňuje na veľký potenciál toho, čo urobíme potom, čo sme niečo urobili. Nie je asi možné v živote neurobiť chyby, ale „zbabelému učiteľovi sa nikdy nepodarí urobiť zo svojich žiakov hrdinov. (Gándhi)

Byť učiteľom neznamená vyrátať rovnicu o troch neznámych, či určiť gramatické kategórie spamäti. Myslím, že je to oveľa viac. Môcť sa postaviť pred svojich žiakov v svojej vlastnej autentickosti. Byť sám sebou so všetkým. Len tak dokážeme premeniť spoločnosť. Ako často sa stretávame s tým, že učiteľ obviní rodičov za správanie dieťaťa. Ako často rodič kritizuje neschopnosť učiteľa naučiť jeho dieťa matematiku či etiku. Ako často počujeme z úst žiakov: „…on ma vyprovokoval…“ A ako málo počujeme tie krásne slova odvahy a úprimnosti k sebe samému. Nie nadarmo na to upozornil Exupéry: Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si ozajstný mudrc.

Liečivá cesta, ktorú si myslím, že je potrebné nastaviť v novom smerovaní školského života je práve cesta múdrosti. Predstava učiteľa, ktorý nebude nositeľom vedomostí, ale múdrosti.

Byť učiteľom je vlastne jedinečný celoživotný sociálno-psychologický a terapeutický výcvik. Výcvik, v ktorom je robenie chýb hlboko edukačné.

Dovoliť sebe byť na plno sám sebou, byť slobodný v priamej úmernosti k odvahe a úprimnosti k samému sebe a zdieľať túto skúsenosť v pomáhajúcich vzťahoch s druhými. Byť ochotný prijímať seba samého a rásť, čiže zodpovednosť. Ochota reflektovať vlastné prežívanie a bytie. A to je cesta: “Musím predsa strpieť dve či tri húsenice, ak chcem poznať motýle. Je to vraj veľmi krásne.” A.Exupéry

 

Viktor Križo, ZŠ Dubová