Jeseň 2012

„Čo keby sme našim učiteľom ponúkli mentoring?“ spýtal sa ma Braňo priateľsky a ja som naňho vyvalil oči. „To predsa nemôže myslieť vážne, poslať učiteľom v rámci pomoci do tried inšpektorov! Veď to by bolo ako keď sem prišli Rusi na priateľskú pomoc v šesťdesiatom ôsmom,“ napadlo mi a prosím cteného čitateľa o odpustenie, v tom čase som totiž o mentoringu nevedel ceeeeeelkom nič.

Nasledovala kopa stretnutí, kde ľudia z rôznych kútov mentoring sveta pridávali svoje pohľady do novovznikajúceho programu. Po kratšom čase (hovoríme asi o 3 mesiacoch, radšej upresním, keďže čas je zakaždým tak trochu relatívny), uzrel svetlo slovenského sveta celkom novučičký učiteľský program IRPU. Máte pravdu, ten názov je dosť drsný, ale išlo o skratku „Individuálny Rozvojový Program Učiteľa“ ;o)

Program bol v prvom roku len pilotný a trval 10 týždňov. Samozrejme sme zistili, že 10 týždňov je na zmysluplnú zmenu príliš krátky čas, a tak sme program postupne predlžovali. Dnes má program 8 mesiacov a to je iné kafe. Začína v auguste, spoločným výkopom všetkých vybratých učiteľov a ich mentorov, počas ktorého sa ľudia naštartujú k zmene a tiež si spoločne zadefinujú cieľ, na ktorom chcú ten rok spoločne pracovať. Prichádza „tristošesťdesiatka“, čo je akási obdoba biznisovej spätnej väzby. Z tej sa učiteľ dozvie, ako jeho silné i slabé stránky vníma jeho okolie. Na základe tejto sa ešte cvrk môže utriasť cieľ, ale potom už žiadne vymýšľanie a hor sa do práce 😀 Nasledujú mesiace práce, postavené na pravidelných návštevách mentora v triede a následných rozboroch hodín, alebo ak chcete, reflexiách. A po ôsmich mesiacoch sa učiteľ s mentorom pozrú na svoj pôvodne stanovený cieľ a pri fľaši (nealko ;o) šampusu zhodnotia, čo sa im naplniť podarilo a čo nie

Leto 2017

Po piatich rokoch mentorovania viem o mentoringu povedať kopec dobrých vecí a ak by sa ma niekto spýtal, aké vzdelávacie nástroje považujem za najúčinnejšie, mentoring by medzi nimi rozhodne nemohol chýbať.

Sedím v riaditeľni s jednou pani učiteľkou a rozoberáme jej hodinu (nie, pani učiteľka tu nie je „na koberčeku“, len inde nebolo pokojné miesto na mentoring pokec ;o) Ako tak reflektujeme jej hodinu, mihne sa okolo nás pán riaditeľ. Odrazu mu zažiaria detské oči, vrásky okolo nich sa roztiahnu do veselého úsmevu a zasnene vraví: „Toto keby tak vedeli naši učitelia. Takto sa zhovárať a spoločne rozoberať svoje hodiny. To by bolo!“ A už na jeseň toho istého roku sa objavil pilotný program Premeny školy zvnútra, v ktorom sa učitelia sami učia mentorovať a následne sa vzájomne sprevádzajú svojimi hodinami. Aj tento program začína mohutným „výkopom“, počas ktorého sa celé kolektívy zasväcujú do tajov mentoringu, ako pozorovať hodiny, ako dávať spätnú väzbu, ako s kolegom reflektovať…

V školách sa dejú divy, odrazu sa ľudia prestávajú báť chyby a miesto strachu, doslova s vedeckým záujmom chybu skúmajú a pátrajú, čo by sa muselo stať, aby ich hodina nabudúce vyšla aspoň cvrk lepšie

Zima 2020

IRPU aj Premeny fičia pod hlavičkou LEAF ako draci a oba, nečakajúc na Godota, ani na reformu školstva, ktorá nechodí, stále nechodí, menia naše školstvo k lepšiemu… Jupí ;o)

P.s. Ak by ste radi okúsiť IRPU, či Premeny na vlastnej koži, teraz je ten správny čas. Zmena je len „klik“ ďaleko (blízko ;o)

Carpe diem

Dávid Králik