Čo vám budem rozprávať. Milka bola taká celkom (ne)obyčajná učiteľka slovenčiny, ktorá mala zároveň vyštudované náboženstvo. Učila v Nitrianskom Pravne a bola triednou piatakov. V tomto bode sa jej do života priplietlo IRPU (Individuálny rozvojový program učiteľa). Spočiatku vstúpila do mentoringu veľmi nesmelo a opatrne. Mentora vnímala ako autoritu, očakávala, že jej nadiktuje, čo má robiť, kedy, prečo ba i ako. V podobnom duchu sa niesla aj reflexia prvej hodiny, kedy silou mocou chcela počuť, čo urobila zle a ako to treba zlepšiť.

Odrazu ktosi šibol čarovným prútikom. Milka vyskúšala prvú aktivitu, druhú, tretiu, rodičia, ktorí ju počas online hodín vídali v akcii si začali šuškať. Plná nadšenia o svojich zážitkoch písala aj svojmu mentorovi Marekovi a ten len spokojne pohmkával. Naplno pocítila, čo znamená, že učenie nemá byť o počte nádychov a výdychov počas hodiny, ale o momentoch, ktoré učiteľovi i žiakom vyrazia dych. Napríklad v momente, keď dostala odkaz: „Zapnite si rádio Expres“, ona si zapla a  v nemom úžase počúvala, ako pekne o nej jedna žiačka hovorila. Prezradila v relácii konkrétne aktivity, ktoré s nimi pani učiteľka podnikala, napríklad „Pivnica, vrátnica, knižnica“, v ktorej si decká na začiatku hodiny mali uvedomiť, v akom rozpoložení prišli na online hodinu. A okrem Pivnice až knižnice tu bola kopa skupinovej práce, Trhovisko, únikové hry…

Posmelená medializáciou, viedla Milka stretnutie tímu rozvoja školy, aby spoločne s vedením školy vytvorili inšpiratívny priestor, v ktorom budú môcť rásť aj jej kolegovia, dokonca dobré jazyky tvrdia, že začína poškuľovať po mentoringu ;o)

V piatok poslednú hodinu mávala Milka s deviatakmi. Najhoršia hodina v Európe, ak nie na celom svete. Do tejto najhoršej idylky prišiel osemmesačný program IRPU, v ktorom sa Milka pravidelne stretávala na komunitných stretnutiach s rovnako naštartovanými kolegami z celého Slovenska a spoločne skúšali rozličné vychytávky a vzájomne sa inšpirovali. Pomedzi to zažívala individuálne stretnutia so svojim mentorom Marekom, na ktorých spoločne rozoberali hodiny, čo ide podľa jej predstáv a čo nie a tiež, aké vlastne tie predstavy sú a ako by to podľa nich ísť mohlo a… prešlo osem mesiacov a je tu piatok, posledná hodina, deviataci a najlepšia hodina na svete, ak nie aj v celom vesmíre 😊

KO-oniec? NIE! Toto je začiat-OK ;o)

PS:

Ak vás Milkin príbeh zaujal a radi by ste podrástli (nie do šírky ani do výšky, ale učiteľsky), tak ste zrejme horúcimi kandidátmi do ďalšieho IRPU ročníka.

Ak už všetko viete a nepotrebujete rásť (ani do šírky, ani do výšky, ani v učiteľovaní), potom túto stránku zatvorte, IRPU nie je nič pre vás.