Som učiteľka informatiky a tento rok som zapojená v IRPU (koučingovo-mentoringovom programe pre učiteľov). V pondelok som mala ďalšie stretnutie s mojou mentorkou Vierkou a tento raz prišla aj Janka (ďalšia mentorka, ktorá prišla Vierke na supervíziu).

Mala som 7. hodinu s pomerne náročnými ôsmakmi. Z triedy som odchádzala s pocitom, že som robila, čo som mohla, ale 15 minút pred koncom som mala chuť sa proste zobrať a odísť. Mala som pocit, že som dala zo seba naozaj maximum, ale cítila som sa ako “vyfľusnutý rezanec”. Ako skonštatovali Vierka s Jankou – bola to vysoko reaktívna trieda. Popri tom, že ma pochválili, mi naznačili, že by som mala hľadať spôsob, ako si ušetriť trochu energie.

Na druhý deň ráno som vstala s tým, že únava ma vôbec neopustila a neviem, ako dožijem obeda. Tak som si povedala, že si radu vezmem k srdcu a niečo vymyslím.

A podarilo sa – výsledkom je hodina ako stvorená pre učiteľa, ktorý si už nohy ani hlas necíti a aj tak by rád deti niečo naučil!

Že ako vyzerala? 6. hodina; šiestaci; téma práca s textom. Zvládnuť sme mali správne formátovanie odsekov, prácu so zarážkami, zarovnaním a skrytými značkami.

Na začiatku hodiny som stručne vysvetlila deťom nové pojmy. Spýtala som sa, koľkí tomu rozumejú na 100% – pár rúk sa zdvihlo. Vybrala som troch z nich a označila ich za učiteľov. Každému som pridelila skupinku, ktorú má na starosti. Zadala som prácu, ktorú majú zvládnuť s tým, že učitelia robiť nemusia, ale musia zabezpečiť, aby to každý zvládol a rozumel tomu.

Od danej chvíle som všetky otázky detí smerovala k ich učiteľom. Ak učiteľ niečo nevedel, prišiel sa poradiť so mnou – ale uznajte – otázky od troch detí je niečo iné, ako od 15. Párkrát som učiteľom pripomenula, aby veci nerobili za svojich žiakov, ale im len vysvetľovali.

8 minút pred koncom hodiny som zavolala “učiteľov”, aby prišli na “poradu do zborovne”. Dala som im inštrukcie, že do 3 minút musia mať všetci v ich skupinách uložené práce. V živote som deti nevidela tak rýchlo ukladať práce. 

5 minút pred koncom som vzala učiteľov dopredu a deti ich mali zhodnotiť – musím povedať, že ich naozaj vychválili, potom učitelia zhodnotili deti – tiež ich pochválili. Ani som sa moc nedivila, všetci naozaj krásne pracovali. Nabudúce som sľúbila, že budú učiteľmi zasa iní žiaci.

Z hodiny som šla spokojná, decká nadšené. Celú hodinu krásne pracovali. A taký bonus navyše. Stále mám problém s menami detí, učím ich cca 150 týždenne. Tento týždeň som o 3 mená lepšia – Aďka, Peťo, Kubo.

Tak či už budete najbližšie unavení alebo ani nie, skúste kúsok toho svojho batôžku hodiť na deti. Možno budete prekvapení, že nebudú na konci hodiny vedieť o nič menej, ako keby ste celú hodinu odučili vy.

Ďakujem Vierka a Janka! 🙂

Eva Uličná, Evanjelická spojená škola Martin