Som Nataša, Natala, Naty…
…taký obyčajný človek. Moja osobná cesta je z tých náročnejších. Som vydatá (ale som aj rozvedená vdova). Mám jedného syna (ale druhého už tri roky nie, zomrel) . Mám skvelého manžela, syna, otca, brata. Rodinu. Pár priateľov. Dostala som do daru pracovitosť, empatiu, lásku k druhým. Ale aj obavy, strach, prebdeté noci, slzy. Cesta lesom je jedna z mojich pomáhajúcich ciest. Pracovná cesta je mierne stúpajúca. Som riaditeľka štátnej základnej školy, učiteľka matematiky.
Dlhodobo idem po ceste vlastnej osobnej premeny.
Snažím sa o zdokonaľovanie svojej práce. Som na ceste od JA učiteľ a vy oproti mne žiaci, ku MY spolu a hlavne VY to zvládnete (a ja budem potichu, pozorne čakať, kým budete naozaj potrebovať moju pomoc).
Snažím sa vzdelávať ako učiteľ i riaditeľ, formálne a hlavne neformálne a svojim príkladom posunúť a ukázať cestu ďalším.
Učím sa aj kráčať s ľuďmi, z ktorých je každý iný, výnimočný.
Kráčať s nimi, kým o to stoja potom možno chvíľu vedľa nich (tak, pre istotu) a potom už len za a lebo pred nimi, aby som sa tešila z ich úspechov , alebo, ak by zavolali, vedela na nich počkať.
Vnímam Bibliu ako základ a hľa, čo som našla v nej o mentoringu. Kniha Príslovia 1.5.: „ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť“
Stále hľadám správnu cestu, po mnohých som už šla, z niektorých zídem, a niekedy sa vrátim. Asi budem hľadať až do konca. Ale dúfam, že M-cesta ostane časťou mojej viacprúdovky. Radšej počúvam. Rozprávam málo. Nie som bavič. Myseľ pracuje, jazyk odpočíva.
Náročnosť role mentora je závislá od mentorovaného.
Ak je to človek, ktorý chce- rozprávať, rozmýšľať, zdieľať- je mentorovanie zážitkom príjemným.
Ak je to človek, ktorý chce- rozmýšľať, nie rozprávať, je to zážitok príjemne namáhavý, ktorý sa po mnohých opakovaniach určite zmení na príjemný.
Ak je to človek, ktorý chce len rozprávať- ešte sa to dá, veď sú dobré otázky i príležitosť vstúpiť mu do monológu.
Ak je to človek, ktorý nechce, považujem rolu mentora za ťažkú drinu.
Vďačím hlavne mladým kolegyniam, ale i pár zrelším za ich otvorenosť, ochotu zdieľať, komunikovať.
Som prekvapená niektorými skúsenejšími kolegyňami ich neochotou komunikovať, zdieľať, otvoriť sa pre zmenu.
Som prekvapená sama sebou, akú námahu som podstúpila pri niektorých rozhovoroch- ale som za každú skúsenosť vďačná. ) a stále si musím opakovať- nie ty máš nájsť, podať riešenie, a ešte sa musím učiť ísť pod povrch , identifikovať problém, ktorý nevyzerá ako problém)
Mentoring mi dal
hlavne poznanie – seba , iných ľudí, nových ľudí.
Mentoring mi vzal- nevzal.
Nevzal. Zmenil. Zmenil pohľad na seba, iných, ukázal ďalšiu cestu.
Veľmi by som si priala, aby sme mentoring využívali ďalej aktívne, a ak si to praje ešte aspoň jeden z mojich kolegov, tak sa nám to podarí.
Nataša Rokická (riaditeľka ZŠ Ždaňa)
