Môj príbeh v IRPU mal celkom prozaický začiatok. Volám sa Florián Danko, vyučujem odborné predmety (elektrotechnika, elektronika, elektrotechnické merania, automatizácia) na Strednej odbornej škole informačných technológii na Hliníckej ulici v Bratislave a uprostred nadšenej výuky som pocítil silnú potrebu spätnej väzby. Najmä takej, ktorú by mi poskytol skúsenejší ale rovnako nadšený kolega, niekto, kto by zhodnotil môj prístup a upozornil ma, ktorou cestou nekráčať, aby som svojich študentov neochudobnil.
Moja cesta sa začala rozžiarenou tvárou mojej manželky a slovami „Flo, asi som našla niečo pre teba. Skús sa prihlásiť.“ A ako to už býva často … mala pravdu 🙂
V prvých momentoch po prihlásení som ani neveril, že sa na mňa usmeje šťastie. Záujem a konkurencia boli enormné a prejsť výberovými pohovormi si vyžiadalo veľký kus práce a zanietenia. No byť prijatý do IRPU bol neskutočne dobrý pocit.
Po absolvovaní dvojdňového stretnutia som sa vrátil plný nápadov, nadšený a zhodnotil som to slovami, že som konečne zažil, aké je to byť obklopený skvelými, nadšenými a oddanými učiteľmi. Verte mi, tá radosť a energia sa ani nedajú opísať.
Prvé stretnutia s mojím mentorom Dávidom Králikom
…to bol skrátka riadny mišmaš. Chvíľami ma privádzal do zúfalstva, lebo mentoring prebiehal ináč. Miesto zhodnotenia a návrhov to boli len otázky. Na môj návrh neprišla odpoveď, ale protiotázka „A ako by si si to predstavoval ty?“. Verte, či nie, Dávid vedel presne, čo robí a kam tým mieri. Len ja som bol spočiatku menej flexibilný.
Časom som jeho systém práce a prístup nielen prijal, ale začalo ma to ozaj neuveriteľne baviť. Vždy, keď sa Dávid zúčastnil našej hodiny, znamenalo to obrovský prílev dobrej nálady, pozitivizmu a skvelých nápadov.
Čo mi IRPU dal?
Možnosť spoznať výnimočných ľudí s veľkým srdcom a príťažlivým prístupom. Naučil ma (slovami môjho mentora), že neexistujú chyby, ale priestor na zlepšenie. Ponúkol mi iný pohľad na mňa ako človeka, učiteľa a poskytol mi možnosť, ako sa mnoho nového naučiť.
Osobne vnímam ako najväčšiu výzvu získavanie kvalitnej a pravidelnej spätnej väzby od tých, pre ktorých predovšetkým učím … od mojich študentov. Spočiatku to predstavovalo ťažký oriešok, ale postupne, každou ďalšou aktivitou a stretnutím s Dávidom, či účasťou na podujatiach(workshopoch) IRPU, som sa to začal učiť. Pravidelný a veľmi podnetný feedback sa stal súčasťou našich vyučovacích hodín a musím priznať, že sa mi nikdy nepracovalo lepšie.
Inovatívne hodiny
Pod vplyvom rozširovania obzorov som začal aktivity prepracovávať, aby sme pokryli potrebu rozvoja tzv. mäkkých zručností (softskills). V priebehu roka sme znásobili tímové činnosti, zaviedli novinky ako skupinové písomné práce, brainstormingové tímové aktivity, čím sa citeľne zlepšila aj atmosféra v triedach mimo vyučovania.
Priznám sa, že eliminovať prejavy šikany a nekolegiality až na prakticky nulovú úroveň vďaka tímovému duchu, ťažko hľadám slová na tieto medzníky a úspechy. Som hrdý na každého svojho študenta … tento rok nás všetkých veľa naučil a moji študenti ma učia každý jeden deň.
Byť učiteľom je pre mňa splneným snom a nikdy som nebol taký šťastný ako za katedrou. Preto budem naďalej pokračovať v myšlienke, ktorú sme s Dávidom rozpracovali – ako učiť inovatívne a byť pre študentov nielen učiteľom, ale aj človekom, na ktorého sa môžu spoľahnúť a dôverovať mu. Lebo o ich dobro a záujmy predovšetkým ide.
Rok v znamení IRPU ubehol rýchlo, až príliš rýchlo. Zvykol som si na vynikajúceho mentora a cítim, koľko sa toho v mojom prístupe zmenilo. Som šťastný, že Dávid súhlasil s účasťou mojej manželky na niekoľkých stretnutiach, dokonca jej poskytol feedback na jej pohľad a mentoring. Ona teraz pokračuje v skvelej práci, ktorú Dávid celý rok odvádzal. A to nehovorím o procese písania denníka (nočníka) o priereze našich aktivít. Dávid ma vždy vedel presvedčiť, že mám viac času, ako si myslím:).
Naše cesty sa pomaly rozchádzajú, no som nesmierne rád, že som mohol niečo podobné zažiť. Verím, že môj mentor Dávid získa ešte stovky tak spokojných „mentorčiat“, ako som bol ja.
Dúfam, že budem aj naďalej spolupracovať s celým tímom IRPU a plamienok, ktorý vo mne zažali, bude horieť ešte dlho.
Každému, kto premýšľa, či to skúsiť a zapojiť sa, odpoviem parafrázujúc slová mojej manželky Zuzky
“ Asi si našiel niečo pre teba, skús sa prihlásiť.“ A ja len spokojne dodám „Ak chceme byť dobrými učiteľmi, vzdelávajme sa. Nezaspime na vavrínoch a snažme sa zlepšovať. Pre nás, pre našich študentov. A IRPU je skúsenosť, ktorú nikdy neoľutujete.“
Ďakujem za tento rok, za množstvo skúsenosti a skvelé vedenie môjho mentora Dávida Králika.
Ďakujem každému v IRPU, kto svojím nadšením, nasadením a láskou k učeniu mení naše školstvo a robte to, prosím, aj naďalej. Lebo to, čo robíte, robíte skvele. Ďakujem.
Florián Danko, SOŠ IT, Bratislava
PS: Ak vás moje rozprávanie zaujalo a radi by ste podrástli (nie do šírky ani do výšky, ale učiteľsky), tak ste zrejme horúcimi kandidátmi do ďalšieho IRPU ročníka.
Ak už všetko viete a nepotrebujete rásť (ani do šírky, ani do výšky, ani v učiteľovaní), potom túto stránku zatvorte, IRPU nie je nič pre vás.