Byť učiteľkou angličtiny na strednej škole pre mňa znamená učiť sa každý deň. Učím sa od svojich študentov, učím sa v odbore a učím sa v oblasti didaktiky. Som nadšenec konferencií pre učiteľov, webinárov a nových učebníc a metód.
Keď som sa prihlásila do IRPU, mala som načítané online príbehy učiteľov, ktorí absolvovali tento program predo mnou. Vedela som teda na 80 % do čoho idem a veľmi som sa tešila. Okrem toho som, samozrejme, poznala meno Dávid Králik a v Janke M. Balážovej som spoznala spolužiačku z výšky :). Komunikácia s IRPU-ťákmi vždy bola a je uvoľnená, vtipná a proste super.
Učila som na Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera už nejaký ten rok, ale nebola som sama so sebou spokojná (ani dnes ešte nie som ?). Pri jednej z aktivít v rámci kick-off do IRPU som si uvedomila, že mám úplne všetko na to, aby moje hodiny angličtiny boli podľa mojich predstáv – super techniku, ktorú škola zabezpečila a neustále modernizuje, výborných študentov, materiály, a predsa sa mi moje hodiny nepáčili.
Keď sme odštartovali IRPU v auguste 2018 v Nízkych Tatrách, bolo úžasné stretnúť toľko skvelých motivovaných a nadšených učiteľov. Najviac ma oslovilo, že sme všetci vnímali úlohu učiteľa podobne a nebol to prísny a ukričaný učiteľ, ktorého sa žiaci boja, ale rovnocenný pokorný a úctivý partner vo vzdelávaní.
Nadšená z kick-off som začala so zmenami ešte skôr, než sme si do triedy vpustili mentora Martina. Nechcela som biele steny ako v nemocnici, tak som si triedu vyzdobila kvetmi, fotkami, plagátmi, obrazmi. Chcela som, aby sa v nej študenti cítili príjemne.
Keďže som zažila čaro skupinovej práce na stretnutí s učiteľmi z IRPU, pustila som sa práve do skupinovej práce, pretože dovtedy som sa jej vyhýbala. Obávala som sa, že študenti nebudú pracovať, budú sa ulievať a bola som jednoducho centrom triedy vždy ja ako učiteľ.
Do začatého procesu vstúpil mentor. Už prvé stretnutie s Martinom bolo veľmi príjemné. Sadli sme si, pretože sme boli veľmi podobne naladení. Až na konci po ôsmich mesiacoch mi Martin povedal, že som si stanovila povážlivo odvážny cieľ – aby na mojich hodinách pracovali a rozvíjali sa všetci študenti 2.C. Rovnako tí dobrí, ktorí by už pokojne mohli maturovať, ako aj tí, ktorí s angličtinou zostali zaseknutí na úrovni základnej školy. Splniť tento cieľ sa mi v októbri zdalo nemožné.
Martin naznačil, že daltonské úlohy by mi mohli pomôcť. Postupne sme s Martinom podrobne rozoberali jednotlivé hodiny. Veľmi som sa vždy tešila na jeho plusy, lebo každého veľmi poteší, keď nás niekto pochváli. A mínusy mi Martin naznačil cez otázky.
Tie otázky som v článkoch učiteľov, ktorí absolvovali IRPU, nejak nechápala. Ale je to metóda, ktorá je oveľa príjemnejšia, ako keď vám niekto niečo diktuje a prikazuje.
Neverila by som, že na základe postrehu mentora a jeho otázok si sama dokážem uvedomiť, čo robím zle.
Každý druhý rozbor som začínala tým, ako sa mi hodina nevydarila. Martin sa ma vtedy opýtal, prečo mám pocit, že sa nevydarila, keď boli študenti spokojní. Odpovedala som, že nesplnili moje očakávania. Na to pohotovo zareagoval mentor otázkou, či oni vedia, čo ja vlastne očakávam. A vtedy to prišlo – nevedeli. Najzaujímavejší dialóg sme viedli pri záverečnom rozbore, kedy mi napadlo toľko dôležitých vecí ohľadne môjho vyučovania. Dodnes myslím na to, čo mi vďaka Martinovým otázkam zrazu začalo dávať zmysel a mohla som meniť neúčinné postupy a pracovať na sebe.
Mentoring mi dal z hľadiska didaktiky oveľa viac než vysoká škola, či roky praxe. Pohľad angličtinára zvonku, ktorého cieľom je pomôcť rásť a nie kritizovať, je neoceniteľný. Moji študenti sa naučili hodnotiť svoju prácu. Vedeli vyjadriť, čo sa im na hodinách páčilo a čo nie.
Spočiatku to bolo ťažké a šla som do obrany tých svojich skupinových zadaní, na ktorých som sa, mimochodom, dosť nadrela. Nebolo jednoduché prijať kritiku. Ale postupne sa to menilo a ak sa im niečo nepáčilo, poučila som sa a snažila som sa pozorne a aktívne počúvať. Naučili sa hodnotiť navzájom a zvládli túto úlohu perfektne. Vedeli sa ohodnotiť bez toho, aby na seba útočili, a aby si slo vami ublížili.
V tomto mal Martin najväčšiu prácu, pretože slová procesuálne hodnotenie opakoval 8 mesiacov a ja som ich nechávala len prejsť popri mne. Trvalo mi 8 mesiacov, kým som ich začala brať vážne a na hodine začali fungovať. V tomto je mentoring skvelý – nič nevnucuje. Učiteľ je ten, čo vedie, mentor len sprevádza. Občas som na jeho otázky proste neodpovedala, jednoducho som nevedela. Občas bolo ťažké boriť sa s cieľom a zadaniami, ale len jediný raz som to vzdala – keď v triede medzi mnou a študentami čosi škrípalo. Ale myslím si, že práve vďaka atmosfére, ktorú na hodinách mám, sme to s triedou zvládli.
Spomínam si na pár online stretnutí, keď som ku Skypu sadala naozaj vyčerpaná po celom dni v škole. Vôbec netuším ako, ale počas mentoringového rozhovoru som načerpala veľa síl a odchádzala som spokojná a usmiata.
Počas mentoringu som tiež spoznala viac svoju skupinu. Brala som ich výraznejšie individuálne. Jedna potrebovala povzbudiť a zrazu sa rozhovorila, druhá potrebovala pracovať v inej skupine, tretí potreboval len to, aby som si uvedomila, že je v poriadku, ak urobí len to, čo je najnutnejšie a takto by som mohla popisovať všetkých pätnásť druhákov.
Zrazu sa tie hodiny začínali viac podobať takým, aké som chcela mať. Chcem, aby boli moje hodiny prínosné z hľadiska angličtiny, ale odjakživa mi moje srdce vraví, že sa študenti musia cítiť na hodine príjemne, musia mať pocit, že je úplne OK ro biť chyby, môžu vyjadriť svoj názor a aktívne sa zapájať do všetkého na hodine. Toto ma naučil Martin a celá komunita IRPU – počúvať to učiteľské vo mne a ďalej sa rozvíjať a rásť.
Veľmi sa teším na ďalšie stretnutia s IRPU-ťákmi, pretože okrem toho, že sa na nich cítim perfektne, dobijú mi baterky a veľa sa naučím, počas prestávok a kávičiek si odovzdávame veľa skúseností z triedy, ktoré nás navzájom obohacujú.
Andrea Kolláriková, Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera Piešťany
PS: Ak vás moje rozprávanie zaujalo a radi by ste podrástli (nie do šírky ani do výšky, ale učiteľsky), tak ste zrejme horúcimi kandidátmi do ďalšieho IRPU ročníka.
Ak už všetko viete a nepotrebujete rásť (ani do šírky, ani do výšky, ani v učiteľovaní), potom túto stránku zatvorte, IRPU nie je nič pre vás.