V nedeľu sa každej mamke občas nevydarí obed, decká sa za stolom ošívajú a na tanieroch zostávajú zvyšky. Vtedy ma ide poraziť! Hnevám sa na seba a mám pokazenú celú nedeľu. Automaticky si urobím spätnú väzbu a pýtam sa seba, kde som urobila chybu. Jasné, že sa poučím a nabudúce jedlo je skvelé a taniere sú vylízané. A keď sa ešte varí s láskou, kde je chyba? Nie nadarmo sa hovorí, že láska prechádza cez žalúdok. Zapíšem recept do svojej kuchárskej knihy, aby som nezabudla ako na to. Zapíšem aj to, čo som pokazila.

Tak chcem pracovať aj na svojom mikroprojekte. Chcem napísať „kuchársku knihu“ plnú receptov ako na reflexiu na 1. st. ZŠ. Je treba chyby nájsť, nebáť sa ich a poučiť sa z nich. Tak som začala s reflexiou i s mojimi tretiakmi. Boli sme na prvom cyklistickom výlete, šliapali sme do pedálov 3 hodinky v krásnom počasí z Petržalky do Rusoviec a späť. Na druhý deň sme si v triede pozreli fotky, ktoré som nafotila a tak si pripomenuli pekné okamihy z výletu. Najprv som reflektovala výlet ja a potom som im dala vyplniť dotazník so 4 otázkami, kde reflektovali žiaci moju prácu. Porozprávala som, čo som všetko musela urobiť, aby sme na výlet mohli ísť. Potom zodpovedali na otázky.

Čo by som ja urobila nabudúce inak, keď som si prečítala odpovede?

  • zvolila by som dlhšiu trasu
  • pripravila by som viacej úloh, ktoré by žiaci plnili počas výletu (namiesto jednej)
  • reflektovala by som výlet ihneď po návrate a nie až na druhý deň (zdalo sa mi, že deti boli po návrate nadšené a na druhý deň už hodnotili výlet bez emócií)

V dotazníku bolo najviac odpovedí na otázku:

Čo by si na výlete zmenil? … aby bolo rýchlejšie tempo … aby sme išli rýchlejšie.

Vysvetlila som im, že toto sa zmeniť nedá. Tímová akcia je pekná práve preto, že ideme všetci spolu a musíme sa prispôsobiť tomu najpomalšiemu. Ako postupujú horolezci naviazaní na lane, tak i my musíme čakať na slabšieho.