Dnes sme mali “opakovačku”. Nie nebola to príprava na písomku. Od začiatku roka sme sa veľa rozprávali o buddhizme a Štyroch dohodách, o rôznych životných situáciách, ktorým bežne čelíme, a nie vždy sú pre nás len pozitívne a veselé. Občas sme smutní, frustrovaní, sklamaní, nahnevaní, nešťastní, jednoducho nás ovládajú negativne emócie. A keďže toho, čo sme si povedali, bolo dosť veľa a neboli to vždy úplne ľahké myšlienky, pozreli sme sa na to, čo si pamätáme a ako to môžeme v našich životoch použiť.

Na úvod hodiny si každý na papier napísal situáciu, ktorá bola spojená s negatívnym pocitom, situáciu, ktorá sa stala, ktorá sa deje alebo nás len čaká. Može byť len o nás alebo zahŕňať aj iné osoby. Písanie je dôležité kvôli jasnejšiemu formulovaniu myšlienok. Keď si píšeme, musíme viac rozmýšľať o tom, čo sa nám deje, popisovať svoje pocity a situáciu. To nám môže dopomôcť k hlbšiemu porozumeniu seba samých, našich pocitov a potrieb.

Následne sme sa rozdelili do dvoch skupín. Úlohou skupín bolo na väčší papier spoločne napísať všetky myšlienky, o ktorých sme sa rozprávali a ktoré si od začiatku roka žiaci pamätajú. Práca v skupinách trvala asi 10 minút.

Všetky myšlienky zachytené na papieri skupiny medzi sebou zdieľali, pripomenuli a doplnili sme si, ak sme na nejaké myšlienky zabudli.

Každý žiak sa vrátil k vlastnej situácii zachytenej na papieri v úvode hodiny, snažil sa zo všetkých myšlienok vybrať tie, ktoré by mu jeho vlastnú situáciu pomohli zmeniť tak, aby jú prežil pozitívnejšie. Žiaci svoje situácie nemusia zdieľať s ostatnými, keďže často môžu byť osobného charakteru.

Jeden žiak sa obával prezentácie, ktorú mal mať nasledujúci deň. Z jeho vlastného pohľadu by mu mohlo pomôcť oddeliť realitu od myšlienok, to znamená, že realita je teraz a teraz sa nemusí báť niečoho, čo nie je súčasťou jeho reality, ale sa bude diať až zajtra. Zároveň nemusí mať očakávania a nelipnúť na tom, že jeho prezentácia bude/musí byť dokonalá. Na druhej strane spomenul aj štvrtú dohodu – robiť všetko najlepšie, ako vie, pri príprave a samotnom prezentovaní.

Jedna žiačka sa ospravedlnila, že nepochopila zadanie a napísala, že ju každý večer hnevá svetlo, ktoré jej svieti do postele. Aj toto je situácia, ktorá ovplyvňuje našu psychickú pohodu a je úplne v poriadku ako príklad. Nakoniec si uvedomila, že by nemusela hrešiť slovom, lebo jej slová situáciu reálne nezmenia a že jej nespokojnosť pramení aj z nenaplneného očakávania.

Osobne ma veľmi potešilo, že si žiaci mnohé myšlienky pamätali a zdá sa, že rozumejú tomu, ako im môžu zmeniť a zlepšiť životy. Dôležité je vytrvať, neuspokojiť sa s ľahkými riešeniami, ale robiť všetko najlepšie, ako vieme.