Dlhé roky pracovala v korporáte a popri tom sa venovala expertnému dobrovoľníctvu. Mentorka, koučka, teraz aj mentee Hela Rojkovičová si užíva sabbatical, ale rozhodne nie s vyloženými nohami. Rozbehla vlastný biznis, vydáva knihy a chce pomôcť ľuďom, aby sa viac usmievali. Porozprávali sme sa s ňou aj o tom, ako jej spolupráca s LEAFom zmenila život a mení mi ho vďaka programu GROWNi dodnes.

 

21 rokov ste pôsobili v korporáte, čo je krásne číslo. Za tú dobu ste vystriedali viaceré pozície, až ste na konci tohto pôsobenia pracovali ako cool risk manager. Ako sa na prácu v korporáte pozeráte spätne?

Práca v korporáte ma formovala. Som tým, kým som, práve vďaka týmto rokom, ale hlavne vďaka ľuďom, ktorých som pri práci stretla – v tom dobrom a aj v tom horšom. Každopádne moja skúsenosť je, že to, či ste v korporáte úspešný, závisí na postoji každého jednotlivca a aj na jeho ambíciách – ak človek skutočne chce, dokáže v korporáte čokoľvek. Dostane priestor sa učiť, rozvíjať svoje zručnosti a talent. Niekedy za tie možnosti človek platí svojim časom – je tak vždy na rozhodnutí každého, či je ochotný ísť nad rámec bežných povinností. Bavila ma predovšetkým práca ľuďmi, lebo som z nich vždy čerpala inšpiráciu a veľa som sa od nich učila. Na druhej strane je to aj veľmi vyčerpávajúca práca a človek môže po istej dobe dospieť k rozhodnutiu zmeniť zameranie.

Máte za sebou viaceré dobrovoľnícke skúsenosti. Čo vás k tomu po prvýkrát priviedlo?

Práve pri vzdelávaní a HR procesoch som si overila, že človek skutočne vie tie veci, ktoré je schopný odovzdávať iným, aj učiť. A tak som postupne začala lektorovať, viesť workshopy a našla som  to, čo mi išlo skutočne dobre. K dobrovoľníctvu ma tak priviedli tri motívy. Tým prvým a najdôležitejším bolo zdieľať moje dlhoročné know-how a pomôcť tým, ktorí to potrebujú a ocenia. Druhým motívom bolo si overiť, že to, čo viem, funguje aj mimo korporátneho sveta. A tretím motívom bolo naučiť sa niečo nové – o fungovaní sveta mimo korporátu. Tak som sa vydala na cestu expertného dobrovoľníctva. A práve táto cesta sa dala dobre skĺbiť s mojou prácou, lebo to, čo som sa naučila pri dobrovoľníctve, som zasa vedela uplatniť v mojej každodennej práci vo firme.

Prečo by ste niekomu odporučili sa venovať dobrovoľníctvu, čo dáva dobrovoľníctvo dobrovoľníkovi?

Myslím, že každý si z dobrovoľníckych aktivít odnesie presne to, čo hľadá. Či je to naplnenie potreby spolupatričnosti alebo uznania, naplnenie potrieb vzdelávania alebo sebarealizácie. A keď si pre dobrovoľníctvo človek vyberie správnu aktivitu, ktorá ho uspokojuje a robí ju s radosťou – nie nasilu, je to skutočne win-win.

Ako sa dá skĺbiť s bežnou prácou? Žijeme vo svete workoholikov a požiadaviek na čo najväčší výkon.

Workholikom by som to odporučila v prvom rade – patrím totiž medzi nich 😊 Moji kolegovia mi s láskou nadelili prezývku „motorová myš”.  Ako som už spomínala, ja som si vybrala expertné dobrovoľníctvo – v oblastiach, ktoré mi boli blízke, kde som skutočne mohla priniesť pridanú hodnotu. Čiže to nebolo nejako náročné skĺbiť s prácou. No pre mňa ako „workholika” to bolo neskutočne prínosné.

bez kometára

 

V čom konkrétne?

Zrazu som zistila, že vonku mimo korporátu majú ľudia omnoho väčšie starosti, problémy, ako riešim ja na dennej báze. Uvedomila som si, že som vlastne šťastný človek, lebo sa môžem „ rozčuľovať” iba nad tým, ako veci nefungujú v korporáte. Získala som inú perspektívu na životné hodnoty a na to, čo je skutočne dôležité a aj vďaka tomu viem, že mám byť za čo v živote vďačná. Do môjho života vstúpila pokora a obdiv. Obdiv tých, ktorí vo svojej každodennosti robia veľké, aj keď často neviditeľné veci – napríklad vzdelávajú naše deti. A táto „ životná konfrontácia” s realitou mi pomohla a pomáha dodnes. Nastavila môj kompas presne k tomu čo, je pre mňa dôležité. Moja rodina – manžel a dcéra. A tak dnes, hoci stále veľa pracujem, trochu inak prioritizujem. A hlavne bez výčitiek.

Okrem toho ste tiež akreditovaná koučka. K tomu váš čo priviedlo?

Ja osobne som mala tú česť stretnúť v živote excelentného kouča, ktorý mi v mojich ťažkých životných chvíľach pomohol nájsť cestu. Počas svojej manažérskej kariéry som taktiež prišla do kontaktu s koučingom mojich ľudí a časom som sa naučila a pochopila, že je omnoho efektívnejšie pre všetky strany, ak niekoho naučíte chytať ryby namiesto toho, aby ste človeku rybu rovno dali do rúk. V tomto procese totiž rastie daný človek, ale rastiete s ním aj vy.

Kde tkvie rada k správnemu koučingu?

Som presvedčená o tom, že každý človek je jedinečný – so svojimi talentami, zručnosťami, skúsenosťami. Každého niečo iné formovalo, každý má inú životnú situáciu. Každý si vie preto najlepšie pomôcť sám, len ho treba správnymi otázkami nasmerovať a ukázať mu inú perspektívu. A človek si potom svoje najlepšie riešenie nielen nájde, ale práve preto, že ho našiel sám, aj ho zvyčajne úspešne zrealizuje.

A vy ako kouč sa môžete pozerať na jeho úspech a tešiť sa.

Spolupracujete aj s LEAFom a platformou GROWNi, kde teraz pôsobíte aj ako mentorka pre témy ako leadership, ľudské zdroje a ich riadenie či sebarozvoj. Ako ste sa vôbec k LEAFu dostali?

K LEAFu som sa dostala cez môjho zamestnávateľa – tú spomínanú korporáciu, ktorá začala s LEAFom spolupracovať práve v oblasti expertného dobrovoľníctva. Popravde a bez nadsázky mi spolupráca s LEAFom zmenila život. A mení mi ho vďaka programu GROWNi dodnes.

Zavadzánie Lean v malej firme v Honolulu

 

V projekte expertného dobrovoľníctva ste pomáhali rôznym organizáciám. Na základe čoho ste si ich vyberali?

Tak, aby som primárne bola pre nich pridanou hodnotou. Každá organizácia totiž popisuje vo svojom projekte, čo hľadá a prečo, čo chce dosiahnuť. A ak mi ich projekt dával zmysel a vedela som, že pomôcť dokážem, išla som do toho. Na prvom stretnutí sme si ujasnili otvorené otázky z oboch strán a ak sme si navzájom „ sadli”, jednoducho sme sa pustili spoločne do práce.

Koho momentálne mentorujete?

Ako mentor pôsobím pre neziskové organizácie a zdieľam svoju expertízu v Honolulu na Hawaii, kde momentálne trávim svoje dni. Aj tu sa mi stal zaujímavý zážitok – mentorujem majiteľa malej firmy v oblasti krízového manažmentu, lean riadenia firmy a v oblasti ľudských zdrojov. Práve v období pandémie totiž firma prišla o časť svojho biznisu, podstatnú časť zamestnancov. Aj tu v Hawaii teda pandémia napáchala nemalé ekonomické škody a stále tu platia opatrenia dodržiavania sociálneho odstupu, nosenia rúšok a podobne. No aj napriek všetkým týmto opatreniam ma po jednom spoločnom stretnutí majiteľ firmy milo „ vyšokoval”.

Snáď nie nič negatívne. 😊

Nie. Keď sme sa lúčili, vyjadril svoju vďaku tým, že prekročil pravidlá, podal mi ruku, silno mi ju stisol a k tomu sa so slovami „ Thank you, Helena.” , hlboko uklonil. Ohromne bežná vec – v bežných chvíľach. V dnešnej situácii však tento prejav vďačnosti a ľudskosti, navyše v pre mňa cudzej krajine a kultúre, znamenal veľké ocenenie. A rovnako sa z tohto mentoringu teším, nielen kvôli postoju majiteľa firmy, ale aj samotných zamestnancov.

Ocitli ste sa aj takpovediac na druhej strane barikády…

Áno, mentoring aktuálne cez GROWNi využívam aj ja pre svoj rozbiehajúci sa projekt – a to v oblasti marketingu – ako zvedavý mentee. Som totiž obsahový „ človek” a marketing mi veľmi nejde. Hoci viem, že je nevyhnutný. Tak sa učím.

Mentoring

 

Komu a prečo by ste odporučili prihlásiť sa na GROWNi a zdieľať svoje zručnosti ako mentor/ka?

Každému odborníkovi a expertovi na čokoľvek. A prečo? Lebo je to proste vždy win-win. Z tohoto vzťahu získavajú vždy obe strany – mentee práve v tej odbornej oblasti, mentor však vždy v tej oblasti ľudskej. A tá je často na nezaplatenie. Nie je to však všetko. Mentee totiž svojimi otázkami dokáže mentora posunúť aj v jeho odbornej úrovni. Už len tým, že sa pýta a šije si riešenie sám pre seba a svoju situáciu, otvára mentorovi iné uhly pohľadu na jeho odbornú rovinu či skúsenosti.

Vráťme sa ešte k vášmu terajšiemu pôsobeniu. Slovensko ste teda vymenili za exotický Hawai, kde trávite svoj sabbatical. Ako ste prišli k tomuto rozhodnutiu?

Ako som už spomínala, chcela som vyskúšať po 21 rokoch v korporáte niečo iné. A na Hawaii som sa ocitla náhodou v jazykovej škole, keď som potrebovala zdokonaliť svoju angličtinu.  Pobudla som tu v lete 2019 osem týždňov a keď moja jazyková misia končila, rozhodla som sa, že sa sem chcem vrátiť. A tak som späť.

Je to rozhodne iná krajina aj kultúra než Slovensko. Ako ste sa na nové prostredie adaptovali? 

Rýchlo a pomaly zároveň. Rýchlo na prostredie – som summer girl, takže po tejto stránke som tu ako ryba vo vode. A pomaly na kultúru – prišla som sem totiž uprostred „ zúriacej” pandémie, a tak všetky plány na to, ako si tu rýchlo nájdem priateľov a prácu, narazili na pandemickú realitu obmedzení. A tak sa stále adaptujem a myslím, že to ešte nejakú tú dobu potrvá. Hawaii je však skutočne raj – pre mňa určite. Teplo, oceán, morské korytnačky, ale aj vulkanické pohoria, úžasná turistika, skvelé a rôznorodé jedlo. Nie je samozrejme všetko ideálne, ale ja si tu žijem svoj pohodový ALOHA život.

Ako teraz vyzerá váš bežný deň? 

Aký si ho urobím. Zvyčajne vstávam veľmi skoro ráno – kým nie je tak horúco, tak si zacvičím a púšťam sa do bežných denných povinností, ktorých mám celkom dosť. Žeby ten workoholizmus? (smiech) Dobrovoľníčim v štyroch neziskovkách, mentorujem, koučujem, píšem, robím videá, školím, poznávam, ochutnávam. Začala som tiež chodiť na jógu, trávim čas na telefóne s dcérou, ktorá študuje v Maine, s manželom, ktorý pracuje v Prahe, chcem sa začať učiť surfovať… Tak by som nejako potrebovala, aby mal deň 48 hodín.

Keď tvorím

 

Klobúk dole, je toho skutočne dosť. Okrem toho ste rozbehli ste vlastný biznis, ktorého náplňou je 10-týždňový online kurz, ktorý ľuďom pomôže v sebarozvoji a pochopení samého seba.

Áno, nebude však len o sebapoznávaní a pochopení seba samého, ale aj o definovaní si svojej vlastnej životnej vízie a naplánovaní si cesty k nej. O iných ľuďoch v našich životoch, o komunikácii a aj o samotnej realizácii svojej vízie. Okrem toho som nedávno vydala dve knihy, 11Princípov ako prevziať kontrolu nad životom a Jedinečné JA. 

Čo vás k tomu priviedlo? Myslíte si, že niečo také doteraz na trhu chýbalo?

Som expertom na procesné a projektové riadenie, na riadenie zmien, ale aj na rozvoj a vzdelávanie. Keď som sa prvýkrát vrátila domov z Hawaiia, nevedela som chvíľku prísť na to, čo mi na tom našom prekrásnom Slovensku nesedí. Až keď som jedného dňa kráčala po ulici, tak mi to došlo – málo sa usmievame. Všeobecne a aj jeden na druhého.  Riešime každodenné starosti – v práci, doma… Niekedy mám pocit, že je našim národným hobby sa sťažovať na okolnosti, nespravodlivosť a všetky krivdy sveta. Zabúdame sa ale tešiť zo života, zabúdame si uvedomovať, že vlastne žijeme v dobe, keď máme všetko a môžeme mať všetko, čo len chceme. Môžeme byť kým chceme, môžeme dokázať, čo len si zaumienime. Len pre to proste treba niečo spraviť. No ľudia sú často paralyzovaní svojim strachom či inými emóciami, ktoré im bránia v raste.

A čo je teda riešením, ako to zmeniť?

Na všetko je možné nájsť riešenie a procesné a projektové metodiky ponúkajú hromadu nástrojov, ktoré sa dajú využiť veľmi jednoducho a efektívne aj v osobnom živote. No nielen nástroje, ale predovšetkým naše životné princípy a postoje formujú našu životnú cestu a jej naplnenie. A ja by som chcela tie moje životné princípy odovzdať ďalej a inšpirovať nimi ostatných. A tak som sa rozhodla vytvoriť program, ktorý by mohol ľuďom pomôcť nielen nabrať odvahu na osobnú zmenu, ale ich tou zmenou previesť. Tak, aby našli a naplnili svoje životné sny a ciele. Aby našli svoj zmysel, svoje poslanie. Lebo viem, že sa potom začnú usmievať.

Otázka na záver, čo je vaša životná vízia?

Pozitívne ovplyvniť a zmeniť život čo najväčšiemu počtu ľudí – zanechať stopu. Odovzdávať  know-how a životné princípy, ktoré ľuďom umožnia žiť spokojný , zmysluplný a naplnený život v súlade s ich snami a hodnotami. Aby na konci každej životnej cesty bolo šťastie z naplnenia – žiadna ľútosť z nesplnených snov a túžob.

 

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov!