Dobrovoľníčka pre Detský čin roka – Blogerka
Ako som sa pred rokom stala dobrovoľníčkou.
Vždy po roku máme vo zvyku sumarizovať svoje úspechy aj neúspechy v činnosti, ktorú sme začali. Buď je to na nový rok, v deň nejakého výročia, alebo len obyčajný deň, keď máme pocit, že treba si povedať, čo bolo dobré a čo zlé.
Pred rokom som hľadala nejakú činnosť navyše, v ktorej som sa mohla realizovať viac po kreatívnej stránke, nakoľko v bežnej práci zamestnávam svoju ľavú mozgovú hemisféru. V tom čase, keď som narazila na ponuku LEAF-u, že pre Detský čin roka hľadajú blogera, neváhala som a prihlásila som sa s vlastným vnútorným presvedčením aspoň to vyskúšať. Keďže ma baví písanie, tak som v kútiku duše dúfala, že po vstupnom pohovore prejdem ďalej.
Pravdupovediac nemala som žiadne veľké očakávania, rátala som s tým, že budem písať blog. Spracúvať príbehy detí a poučenia pre nás dospelých. Musím však povedať, dalo mi to oveľa viac, než by som mohla predpokladať, či už po profesionálnej, osobnostnej, ľudskej stránke.
Z profesionálnej stránky som si mohla viac vycibriť písanie, time manažment, lebo táto aktivita si vyžadovala pravidelné príspevky a bezchybný pravopis. Bolo to o plánovaní, ale aj o budovaní si motivácie a disciplíny, keďže blogovanie bola činnosť nad rámec klasického pracovného času. Dostala som šancu písať blog, privoňať trošku aj ku copywritingu a vyskúšať tak niečo nové.
Tematika detí mi je blízka – vo svojom okolí mám veľa detí a všímam si, ako sa im formujeme charakter, ale pri tom všetkom dokážu oni viac ukázať nám dospelým. Avšak čítanie príbehov mi opäť vo veľkom pripomenulo, aké dôležité je pomáhať, vnímať okolie, stáť si za kamarátmi, za rodinou, za slabším. Občas stačí málo na to, aby sme spravili tento svet lepším a krajším. Toto ale nebolo všetko.
Keďže som sa podujala, že Detskému činu pomôžem aj s organizáciou, tých zážitkov, ktoré otvárajú myseľ aj srdce bolo zrazu oveľa viac. Príbehy detských hrdinov nabrali reálne kontúry. Stretnutie s deťmi mi ukázalo, že sú malí – veľkí dospelí s veľkou pokorou, úctou a zodpovednosťou. Boli tam jeden pre druhého, zaujímali sa o seba. Tá veľká dávka pozitívnej energie, čo zo seba vyžarovali, všetkým zúčastneným dospelákom ukázala, na čo v živote zabúdame, a to hlavne na malé gestá, ktoré môžu meniť svet.
Po skončení blogovania pre Detský čin mi celá tá atmosféra aj partia prirástli k srdcu. Nikdy som neľutovala, že som sa na to dala. Uvedomila som si, že by som to urobila znova, a tak som sa rozhodla Detskému činu pomáhať aj tento rok.
Slovo dobrovoľník je spojením dvoch slov – dobro a vôľa. Pomáhaním neziskovým organizáciám môžeme ukázať svoju dobrú vôľu ostatným. Je to tá najjednoduchšia cesta, ako zlepšiť spoločnosť, naše Slovensko, svet okolo nás. Byť dobrým príkladom pre ostatných, ako v prípade našich detí, môže byť motivujúce aj pre nich.
Buďme aj my, všetci, deťmi činu, nebojme sa využiť čas, ktorý máme na dobrú vec, nič nám to nevezme, naopak, veľa nám to dá.