Keď sa na to spätne pozerám, tak si uvedomujem, že po dvoch dňoch som odchádzala s pocitom, že som mentoring hlboko podcenila. Za dva dni som sa s kolegami porozprávala o práci viac ako za celý rok dohromady. Mentoring sa pre nás stal akousi bezpečnou zónou, kde nechávame druhého spoznávať našu vlastnú nedokonalosť bez strachu z jeho kritiky a posudzovania. Viem, o čom hovorím – môj partner v mentorovaní je náš riaditeľ. 🙂
Práve preto považujem mentorovanie za ideálny spôsob, ako sa s kolegami navzájom podporovať a ťahať dopredu, ale aj vzájomne profesijne spoznávať. Vďaka mentoringu sa učím menej radiť, viac počúvať a chápať. Už z podstaty našej práce je to veľmi náročná zmena postoja. Verím, že o rok budem vďaka mentoringu lepšou kolegyňou aj učiteľkou.