Tvorba zmeny, ktorá vydrží. V tomto hesle sa niesla prezentácia hostí Medzinárodnej kávy s riaditeľmi, ktorá sa uskutočnila v polovici mája. Previedli nás ňou dvaja hostia – Američan Jesse Palmer posledné tri roky viedol tím letných škôl pre United World College ISAK Japan, ktorá každoročne tvorila a implementovala nové koncepty výučby. Na kávu sa pripojil z ďalekého Tokia. Druhý hosť, Samuel Kiss, je súčasťou širšieho vedenia tímu Súkromného bilingválneho gymnázia v Galante. Ako moderátorka sprevádzala online stretnutím učiteľka podnikavého líderstva na LEAF Academy Ľubica Lutz. Názov stretnutia sa premietol aj do jeho realizácie – pre zrozumiteľnosť všetkých zúčastnených sa totiž uskutočnil po prvýkrát v dvoch jazykoch, slovenčine aj v angličtine, na čo sa museli flexibilne adaptovať všetci účastníci webináru. Nielen zúčastnení, ale aj jeho organizátori sa tak niečo naučili.

Jesse začal prezentáciu s uvedením dvoch hlavných pilierov zmien – vzájomnej podpory a udržateľnej zmeny. Rozpráva, ako ich tím zasiahli zmeny – začalo zdieľanie dokumentov, nájdenie platformy, ktorá ide ešte „za” tradičné maily či plánovanie nového programu na diaľku. A do publika smeruje otázka, aké nové procesy pomohli v poslednej dobe jemu. Odpovedá na to aj Samuel: „Ako učitelia píšeme krátke reporty z predmetov na študentov, ktoré si vedia uchovávať a porovnávať v priebehu štúdia. Túto zmenu by som si rád zachoval,” hovorí. Podľa neho to poskytuje informácie o študentových silných či slabých stránkach a tipy, na čom treba popracovať.

Dva hlavné piliere zmeny sú vzájomná podpora a udržateľnosť zmeny.

V rámci dôvery Jesse spomína transparentnosť procesov, vedenie „ťažkých” konverzácií či spätnú väzbu. Práve jej je venovaný podstatný čas stretnutia. Vidíme tak praktické príklady spätnej väzby či návody, ako viesť konverzáciu, keď niekto s niečím nesúhlasí. „Začiatky spätnej väzby nie sú pre nás úplne prirodzené,” hovorí Ľubka a nabáda ľudí, aby si ju spolu s hosťami vyskúšali v priamom prenose. „Spätná väzba je darom v podporujúcich vzťahoch,” dopĺňa ju Jesse. Vysvetľuje ju ako zaujímavý úkaz – keď ju raz dáme, už nie je naša a nevieme kontrolovať, čo s ňou jeho príjemcovia spravia. Jej cieľom tiež nie je získať, čo chceme, ale hlavne ju venovať. Samuel tradíciu spätnej väzby porovnáva v rámci slovenskej kultúry: „Na Slovensku sú učitelia skôr takí, že feedback neprijímajú, lebo ho berú ako útok,” popisuje a hovorí tak o nutnosti posilniť kultúru jeho dávania. Podobnú skúsenosť majú aj zúčastnení, ktorí spomínajú na zážitky, keď s feedbackom neboli pochopení. Objavujú sa názory, že spätnú väzbu nemáme danú apriori, že sa obávame, keď nás niekto hodnotí alebo aj to, že dávame málo spätnej väzby celkovo – i tej pozitívnej. Riaditelia diskutujú v skupinkách a v rámci debaty sa dostávajú aj k LEAF mentoringovo-koučinovému programu Premena školy, kde sa aj do témy spätnej väzby dostali hlbšie. „Je to drina, zahŕňa viaceré procesy, ale keď ich prejdete, je to na nezaplatenie.”

Najväčšia bariéra je náš diskomfort. Záväzok voči zmene totiž vyžaduje aj pozitívne riskovanie.

Prechádzame do druhej časti prezentácie, a to k udržateľnej zmene. Jesse hovorí, že v tejto oblasti vieme rozmýšľať nad tromi sférami – správaním študentov, naším správaním a prostredím. Postupne sa dostáva aj k predstaveniu letnej školy, kde pôsobil. Jej hlavnou ideou je zmeniť prístup študentov k učeniu. A ako vôbec v minulosti prebiehala? Na začiatku študentov tri dni učili zručnosti potrebné pre absolvovanie školy. Na projektoch totiž pracovali sami bez prítomnosti učiteľa, ten mal skôr funkciu kouča. Témy vybrali podľa záujmu žiakov. Najdôležitejšie podľa Jesseho je si na začiatku vyjasniť očakávania. „Najväčšia bariéra je náš diskomfort. Záväzok voči zmene totiž vyžaduje aj pozitívne riskovanie,” hovorí s úsmevom a sumarizuje, že zmena je proces a nie iba jediný výsledok.

Samuel s ním súhlasí a priznáva, že je normálne, že prispôsobiť sa zmenám nebudú musieť na začiatku vítať ani študenti či ich rodičia. Dôležitá je preto opäť transparentnosť a spätná väzba. Je pochopiteľné, že každý má rád jasnosť a vie, čo robí. „V súčasnosti má každý internet a mobily a my žiakom nemusíme dávať fakty, ale zručnosti k týmto faktom,” dodáva.

A spätná väzba na záver smerovala aj k téme stretnutia a hosťom. A výsledok? Pozitívny – zúčastnení sa poďakovali za to, že tieto zmeny prebiehajú a vyjadrili nádej v ich pokračovanie. Tešíme sa tak na ďalšie stretnutia, táto téma u publika rozhodne rezonuje.

Lucia Rusnáková