O reforme v školstve sa toho píše a rozpráva veľa už dlhé roky, konkrétne kroky vedúce k zmene do našich škôl ale stále neprichádzajú. Namiesto čakania na ne je možné pozrieť sa na to aj inak. Nespoliehať sa na príchod systematickej zmeny zhora, ale začať s ňou zdola na úrovni jednotlivca. Veď za katedrou v triede nesedí ministerka. Práve učiteľ je ten, kto má v konečnom dôsledku najväčší vplyv na to, čo odovzdá svojim žiakom a ako ich to pripraví na ďalšie štúdium a na život.  

Tisíce malých reforiem 

Spoločnosť sa mení veľmi rýchlo. Už sme si zvykli, že nás v práci aj doma sprevádzajú stále nové technológie a zmeny sa dejú aj v spôsobe práce. Potreba neustáleho učenia sa, schopnosť pracovať v tíme, analytické a kritické myslenie sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Pripravuje deti na toto všetko naše školstvo? Systematicky nie.

Ale môže ich na to pripraviť učiteľ, ak majú šťastie na takého, ktorý neuviazol v pohodlnosti desiatky rokov nemenných učebných osnov a má chuť prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. Práve moc, ktorú má každý  jeden učiteľ, môže byť strojcom jeho osobnej malej reformy školstva na úrovni triedy. A čím bude takýchto motivovaných učiteľov viac, tým rýchlejšie sa priblížime k reálnej zmene v tom, ako sú naše deti pripravované na život. Kde však začať?  

Zbúrať hranice a poznať svoj cieľ 

Najdôležitejšia je motivácia učiteľa robiť veci inak a chuť na sebe pracovať. Ak sa pre takúto cestu rozhodne, musí byť pripravený venovať jej čas a úsilie, vyhrnúť rukávy a postupne zbúrať vlastnú hranicu komfortnej zóny. Keď však týmto procesom prejde, odmenou mu okrem vďačných žiakov a ich rodičov bude aj vlastný pocit zmysluplnosti práce a novoobjavenej radosti z nej. Na ceste za týmto cieľom ho môže sprevádzať Individuálny rozvojový program učiteľa.  

Program, ktorý absolvovali už stovky učiteľov z celého Slovenska, známy aj pod skratkou IRPU, trvá osem mesiacov. Počas nich pomáha učiteľovi rásť po osobnej aj odbornej stránke skúsený mentor. Netreba nikam chodiť ani sa vrátiť do školských lavíc ako žiak, všetko sa deje v triede počas vyučovania a predovšetkým počas rozhovorov po ňom. Učiteľ si s pomocou mentora sformuluje cieľ, ktorý chce dosiahnuť a vďaka nezaujatej spätnej väzbe, množstvu otázok, hľadaniu odpovedí a  inšpiratívnym rozhovorom s mentorom, sa k nemu krôčik po krôčiku posúva.

Získať spätnú väzbu na priebeh vyučovacích hodín je pre učiteľa veľkým prínosom. Značná časť rozvoja prebieha v oblasti zlepšovania soft skills, takzvaných mäkkých zručností. Obrovskou pomocou je tiež komunita učiteľov, ktorí Individuálny rozvojový program učiteľa už absolvovali. Navzájom si odovzdávajú skúsenosti, podporujú sa a inšpirujú či už na osobných stretnutiach, ktoré si organizujú, alebo na spoločnej online platforme.

Učiteľ – inovátor, tak nie je vo svojej snahe osamotený a ak u vlastných kolegov nenachádza pochopenie, je tu mnoho iných, ktorí sú ochotní mu pomôcť.

Prežité rovná sa naučené 

Učiteľka slovenčiny Dáša Čerháková zo Základnej školy v Semerove absolvovala Individuálny rozvojový program učiteľa a hodnotí ho pozitívne.

Chápem, že na zmenu nie sme rovnako pripravení, asi najviac nepripravený je školský systém. Výsledky použitia mnohých moderných metód a inovovaných didaktík sú ťažko merateľné a naše školstvo sa stále sústreďuje na závery monitorov a testovaní. Ja som ale pochopila, že žiakmi prežité veci sú trvalejšie ako nabifľovaná poučka či stokrát prejdené bezduché gramatické cvičenie. A o to nám ide! Vzdelávať pre život. Posunula som sa spontánne k zážitkovému vyučovaniu a priklonila som sa k moderným vyučovacím metódam, lebo tak má moje vyučovanie zmysel.


Dášine hodiny slovenčiny sú zrazu veselšie, tvorivejšie, žiaci pracujú často v skupinách, učia sa podávať spätnú väzbu. Ona dnes dokáže lepšie využiť čas na hodine, odlíšiť podstatné od nepodstatného, z učiva sa snaží vyťažiť viac zručností pre život a jej žiaci dostávajú viac priestoru na to, aby sa prejavili. Dáša ani po absolvovaní programu s vlastným rozvojom neprestala a aj vďaka podpore komunity moderných učiteľov sa snaží aj naďalej vo svojej práci zlepšovať.

Ďakujeme, že sa učíte, pani učiteľka 

Chemikárka Helka Drobúlová z Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku už pomaly strácala radosť z učenia, keď natrafila na Individuálny rozvojový program učiteľa. Prihlásila sa, prijali ju a spoločne so svojou mentorkou sa snažili prísť na to, čo zmeniť, aby si hodiny viac užívala a aby na nich vládla príjemnejšia atmosféra.

Počas ôsmich mesiacov spoločnej práce Helka na hodinách zaviedla viac skupinovej práce a vymyslela rôzne zábavné formy vyučovania. Oveľa viac aktivity presunula na študentov a dala im veľký priestor na spätnú väzbu. A čo na to študenti? Za všetko hovoria ich reakcie. 

Oveľa viac sa nás pani učiteľka pýta na náš názor, necháva nás uvažovať viac samostatne a hodiny sú aj o čosi zaujímavejšie .

Píše študent alebo študentka v anonymnom dotazníku. 

Pani profesorka, som veľmi rada, že ste zmenili prístup a snažíte sa spríjemňovať každú hodinu novými metódami učenia. U mňa máte veľký rešpekt! Asi ako prvá na škole podporujete v žiakoch kreativitu, ste otvorená novým veciam a neodsudzujete žiakov, ktorí o chémiu nemajú hlbší záujem. Vďaka.

Znejú ďalšie slová pochvaly z lavíc. Odhodlanie pracovať na sebe a stále sa zlepšovať je inšpiráciou aj pre samotných študentov.

Ochota pani učiteľky byť čo najlepšou dáva aj nám žiakom povzbudenie učiť sa a venovať sa chémii. Veľmi oceňujem a obdivujem, že sa nevzdávate a stále sa znova snažíte zaujať nás. Ďakujem Vám!

Pani učiteľke Helke sa týmto spôsobom podarilo spraviť z náročnej chémie predmet, na ktorý sa žiaci tešia.

Moc neobyčajného učiteľa 

Michal Bohuš učí dejepis a slovenčinu na Gymnáziu na Ulici L. Sáru v Bratislave. Prečo sa prihlásil do programu?

Verím, že v moci aj celkom obyčajného učiteľa je veľmi veľa. Áno, obsah učiva zmeniť nemôže, no rozhodne môže zmeniť prístup k žiakom, vzťah, metódy, aktivity, človek má vždy trošku stres, keď mu príde niekto na hodinu. Aj ja som mal, no len do chvíle, kým sme spolu s mojím mentorom začali po hodine rozoberať, čo tam fičalo a ako. Stačilo pár postrehov, podnetov, otázok a ja som si bol viac než istý, že tento človek mi nechce zle, netúži ma dať dole, bezducho skritizovať všetko, čo mu padne do rany. Nie, oproti mne sedel chlapík s túžbou pomôcť mi porozumieť, prečo niektoré veci na mojich hodinách fungovali a niektoré nie. A práve toto porozumenie a zamyslenie sa nad dianím v mojej triede mi pomohlo postupne meniť a zlepšovať veci, ktoré mi doteraz nejakým spôsobom nefungovali.

Michalovi sa postupne podarilo presunúť oveľa viac zodpovednosti a aktivity na hodinách na žiakov, ktorí tiež dôslednejšie dodržiavali pravidlá a prostredníctvom spoločnej reflexie dokázali pomenúvať hodnoty a zručnosti. Keď sa hodina nevyvíja dobrým smerom, zastaví ju a spoločne so žiakmi sa pokúsia zreflektovať, čo sa deje a ako to napraviť. Žiaci tieto zmeny uvítali a ich rodičia tiež.  

Keď sú hodiny geniálne 

Mladá učiteľka angličtiny na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, Zuzka Molnárová, mala pocit, že svojim študentom môže dať viac a že by ich dokázala vyhecovať k lepším výkonom, len nevedela úplne, kde začať. A tak sa prihlásila do Individuálneho rozvojového programu učiteľa. S mentorkou Luckou našli rýchlo spôsob práce, ktorý im vyhovoval.

Výsledkom ich spoločného úsilia je okrem iného aj koncept „geniálnych hodín“, ktorý Zuzka odskúšala na maturitnej triede. Cieľom bolo ponúknuť maturantom hodiny šité na ich potreby, dať im voľnosť zlepšovať sa v tom, v čom sa necítia úplne silní a bez stresu sa pripraviť na maturitu. Študenti si mali stanoviť cieľ a každý pondelok sa venovať tomu, čo im najviac pomôže napredovať. Učiteľka Zuzka ich pri tom pozorovala, pomáhala im a usmerňovala ich. Na konci každej hodiny sa ich opýtala, čo sa naučili a v čom sa zlepšili. 

Aj keď zo začiatku to neprebiehalo úplne presne podľa Zuzkiných predstáv, po pár týždňoch si študenti na tento spôsob práce zvykli a pondelkové geniálne hodiny začali využívať zmysluplne. „Radosť sa na nich pozerať,“ zhodnotila Zuzka a po písomných maturitách zaviedla takého hodiny samostatnej prípravy dokonca viackrát do týždňa. 

Som rada, že som sa na to dala a  že sa na to dali aj moji maturanti. Teší ma i  to, že sa pripravovali a využili moju prítomnosť a pomoc. A hlavne, že síce to bolo trošku nanútené, ale naozaj to bolo custom-made, každý sa zameral na to, čo chcel a potreboval. Už mám nápad, ako to vylepším pre budúcoročných maturantov, majú sa na čo tešiť.

Inšpirovali vás príbehy učiteľov? Máte už nápad, čo vyskúšate na hodinách robiť inak a zaujímavejšie? Veľké zmeny môžu začať maličkými krokmi. Sprevádzať nimi vás môže komunita nadšených učiteľov, ktorí absolvovali Individuálny rozvojový program učiteľa. Viac informácií o programe nájdete na stránke https://www.leaf.sk/irpu/. A čo je najdôležitejšie, prihlasovanie do ďalšieho ročníka je už otvorené!

Denná dávka inšpirácie nielen pre učiteľov sa podáva na facebookovej stránke Učím rád. 

Mohlo by vás zaujímať