Po prázdninách si mnohí školáci – malí aj veľkí – povzdychnú: „Zasa škola, nemôžem sa venovať tomu, čo ma baví.“ To bol neraz aj Ondrejov povzdych. So šibalským úsmevom mi hovoril ako ho škola a zvlášť predmety, ktoré mu neboli až také sympatické, oberajú o čas. Ten potom nemohol venovať práci na svojom projekte PINF hier. Programovanie, hľadanie lepšieho grafického riešenia a hľadanie ciest k novým odberateľom a zákazníkom bolo veľmi vyrušujúce. Školské povinnosti však chcú čas. Sedí sa v škole. Pracujeme v triedach. Mnohí z nás do škôl musíme cestovať. To všetko nás oberá o čas.

Keď prídeme domov, sme unavení a nevládzeme. Keď si potom predstavíme prácu na úlohe či predmete, ku ktorému pekne povedané nemáme vzťah, tak sa nám do nej nechce. Neskôr. Až potom. A venujeme sa niečomu príjemnejšiemu. Napríklad svojim záľubám. To, čo nás baví a z čoho máme radosť je naopak vzrušujúce. Zaujímavé, posúvame sa v čase rýchlo a ani nevieme a je desať hodín večer a ešte toho treba veľa spracovať. No ráno sa ide opäť do školy. Úlohy a zadania do školy si splníme len narýchlo a často nie celkom zodpovedne. A raz sa to ukáže.

Znie to trochu nečakane, ale to čo nás baví a to čo sa učíme v škole sa dá spojiť. Možno len treba nájsť nové cesty ako sa na túto skúsenosť pozrieť z inej strany

Ako to však spraviť. Ako pochopiť, že projekt a práca v škole súvisia a vôbec si nemusia protirečiť. Ako robiť to, čo nás baví a zároveň rozvíjať to, v čom nie sme dobrí a zároveň mi to lezie takpovediac krkom? Stačí sa posunúť vo vlastnej mysli k aktivite. Čím skôr pochopím, že škola sa dá zvládnuť s pozitívnym nastavením oveľa rýchlejšie ako jej odsúvaním na neskôr, získam veľmi veľa času. A energie. Tej dobrej – kedy ešte vládzem urobiť niečo aj na svojom projekte, pri čítaní obľúbenej knihy, diskusiou na zaujímavom fóre.

A ako toho zvládnuť viac? Napríklad tak, že si budem dávať pozor na to, čo robím. Zapíšem si úlohy do svojho kalendára v smartphone či tablete. Zapnem si pripomienky a na každú činnosť si nastavím toľko času, koľko potrebujem. No pozor: Treba vedieť aj relaxovať. Dajme si preto do programu aj vychádzky, tréningy, stretnutia s kamošmi a kamoškami.

Znie to trochu nečakane, ale to, čo nás baví a to, čo sa učíme v škole sa dá spojiť. Možno len treba nájsť nové cesty ako sa na túto skúsenosť pozrieť z inej strany. Nemusí byť zbytočné o tom ani hovoriť. S kým? S učiteľmi, rodičmi, priateľmi. Alebo s nami. Hľadajme spolu cesty ako spojiť to, čo robíme a ako to súvisí s tým, čo prežívame v škole. A skúsme sa to naučiť.