Na základných školách sa zastavuje známkovanie, žiakom sa bude odovzdávať slovná spätná väzba a nebudú môcť prepadnúť. Takéto správy obleteli médiami začiatkom apríla a vzápätí sa začalo so zavádzaním týchto zmien na školách.
Minister školstva Branislav Gröhling v rámci nových zásad hodnotenia pomenoval priebežné hodnotenie, ktoré má charakter konštruktívnej spätnej väzby poskytovanej žiakom počas učenia sa a má mať motivačný charakter. A známkovanie 1 až 5 tak zostalo v zásuvke. Nečakaná zmena v už prebiehajúcom druhom polroku školského roka spôsobila zmätok medzi viacerými učiteľmi. Tento dopad krízy však môže byť aj na niečo dobrý, a o tom bol aj webinár o „Hodnotení nielen v časoch korony”, ktorý sa konal v polovici mája a viedli ho pedagogičky z LEAF Academy.
„Situácia je ťažká, ale môžeme sa na ňu pozerať ako na príležitosť,” otvára jedna z učiteliek, Janka Klagová, webinár a dodáva, že jednotlivé školy si stále môžu slovné hodnotenie nastaviť sami. Zúčastnených učiteľov webinárom posmeľuje, že niektorým možno dodá sebavedomie a inšpiruje ich niečo nové vyskúšať. Priznáva však, že online prostredie zvádza na to mu nedôverovať. Hodnotenie v ňom však funguje vtedy, keď žiaci či študenti môžu svoje poznatky ďalej aplikovať.
Reflexia žiakov zároveň motivuje k tomu, aby prebrali zodpovednosť za vlastné učenie a buduje medzi študentmi a pedagógmi dôveru.
Janke sekunduje Lenka Filkaszová, ktorá obsah učiva konfrontuje s aplikáciou vedomostí a ukazuje to v praxi aj na tzv. Bloomovej taxonómii, ktorá predošlé Jankine tvrdenie rozvíja o možnosť analýzy, hodnotenia a tvorenia. Ako učiteľka angličtiny to prehľadne ukazuje na procese učenia sa cudzieho slovíčka. Postupne sa už dostávame k slovnej spätnej väzbe v hlavnej úlohe. Lenka nám už ukazuje príklady a my sa snažíme vybrať tie „ideálne”. Pekne vypracované, super, 13/20… Zisťujeme však, že každý príklad má nejakú svoju chybu a neinformuje študenta, čo konkrétne bolo dobré alebo čo treba špecificky zmeniť. „Na začiatok by sme mali prísť so zhrnutím, čo sme prebrali v tomto polroku a čím sme sa zaoberali. Môže byť rovnaké pre všetkých žiakov či študentov,” hovorí Lenka. Dopĺňa, že za tým nasleduje individuálna časť o konkrétnom žiakovi a na záver odporúčania a návrh na zlepšenie.
Tretia učiteľka, Ľubka Lutz, pridáva dve z možností slovnej spätnej väzby – odstavec na mieru a kratšiu, hodnotiacu tabuľku. V odstavci je úvod a záver spoločný pre všetkých študentov. Jadro už dáva šancu ukázať, ako sa za polrok študenti posunuli a čo môžu robiť ďalej: „Nie je to len zhodnotenie súčasného stavu,” konštatuje. Učitelia si môžu vybrať, či použijú odstavec alebo kombináciu s tabuľkou. Najdôležitejšie je študentom v hodnotení pomôcť.
Pedagogičky sa okrem toho zhodujú, že dôležité je do tejto formy hodnotenia zapájať aj konkrétnych študentov. Napríklad, aby kritériá na posudzovanie tvorili spolu s nimi, alebo aby sa navzájom hodnotili v rámci tímovej práce na hodine. Svoje miesto má i hodnotenie samého seba. „Keď sme robili takúto 360-stupňovú spätnú väzbu, niekedy som zistila, že nemám už čo pridať,” priznáva Ľubka. Reflexia žiakov zároveň motivuje k tomu, aby prebrali zodpovednosť za vlastné učenie a buduje medzi študentmi a pedagógmi dôveru. Práve dôveru a vybudovaný vzťah hodnotia pedagogičky ako základ úspešného učenia (sa) a hodnotenia, ktoré mu napomáha.
Zúčastnení učitelia sa v otázkach pýtajú aj na ťažšie riešiteľné situácie ako napríklad podvádzanie či hodnotenie slabšieho žiaka. „Dôležité je pochopiť, čo je za týmto výkonom, vyjadriť žiakovi empatiu či vyzdvihnúť aj tie maličké veci. Snaha je ho povzbudiť,” hodnotí Lenka. Plusom slovnej spätnej väzby je možnosť do hodnotenia zahrnúť aj samotných žiakov. Sprievodkyne webinára dúfajú, že pre zúčastnených bolo stretnutie vďaka zazdieľaným skúsenostiam inšpiráciou. Každé prostredie školy je však samozrejme iné a učitelia si nadobudnuté vedomosti môžu prispôsobiť vzhľadom na ten svoj kontext.
Lucia Rusnáková