Mentoring je fajn, netreba sa ho báť a treba dôverovať. Skúsila som to. S mojim mentorom Dávidom sme zistili, že sa venujem reflexii len okrajovo a nie cielene. Moja výhovorka? Nie je na to čas. Tak som to chcela zmeniť a vybrala sa do Prahy pozrieť ako to robia iní. Pozrieť hodinu iného učiteľa je pre mňa jeden zo spôsobov, ako osobne rásť. Myslím, že je to vďaka mojej súťaživej povahe. Som totiž veľký športovec, ktorý má rád výzvy. A osobný príklad je najlepšia forma výchovy i vzdelávania, tak i preto.

Vďaka Komenského inštitútu som sa dostala do Prahy, kde som navštívila dve školy. V rámci môjho mikroprojektu s názvom Reflexia na 1. st. ZŠ, bolo mojim cieľom vidieť spätnú väzbu v najnižších ročníkoch ZŠ. Nie je to jednoduché nájsť niekoho, kto reflexiu či feedback robí. A mne sa to podarilo! Našla som v Prahe skvelých učiteľov Gábinu a Luďka, ktorí boli pre mňa inšpiráciou – čo sa týka reflexie a feedbacku.

U Gábiny to bola reflexia na záver hodiny, tzv. galéria. A ešte reflexia na záver týždňa formou písomného hodnotenia či sebahodnotenia. Luděk nám predviedol s tretiakmi počas 4 vyučovacích hodín šesť reflexií!

Bolo vidieť, že sú decká naučené hovoriť o svojich pocitoch a výkonoch. Pravidelnou spätnou väzbou sa totiž zdokonaľujú už v tomto veku  v hodnotení svojej práce, práce druhých či atmosféry v triede.  Bolo to skvelé! Vedieť si povedať o úspechoch i chybách, to je spôsob, ako sa zlepšovať.

Pri obede si títo učitelia pýtali feedback, určite chcú byť aj oni ešte lepší. Návšteva v iných školách? Ak máte podporu ako ja, je to jeden zo spôsobov, ako sa v svojej práci posúvať dopredu. Vďaka Luděk a Gábina!

Ako zaviesť „galériu“ ako formu feedbacku? Ja som začala s galériou u tretiakov po opise krátkeho textu. Deti opísali text, navzájom si ho opravili zelenou ceruzkou tak, že podčiarkli slovo, kde bola chyba. Po oprave nechali zošity na laviciach otvorené a vznikla „galéria“. Pozerali si navzájom zošity s cieľom hodnotiť opis. Zamerali sme sa na úpravu, kto urobil pokrok v písme a počte chýb. Prácu druhých hodnotili len pozitívne. Dobrovoľne sa mohli jednotlivci vyjadriť o svojej práci i “negatívne”. V čom sa môžu polepšiť. Ja som urobila feedback na celú triedu.

Luděk bol v mojich očiach „dokonalý“ učiteľ. Čo pre mňa v tej chvíľu znamenalo „dokonalý“? Bol láskavo prísny. Deti boli uvoľnené, ale bolo vidieť, že v triede sú pravidlá, ktoré platia! Keď boli pravidlá porušené, bol dôsledok. Láskavý, ale dôrazný.

Svoju pozornosť si občas vyžiadal ozvučenými paličkami. Silno zaťukal jednoduchý rytmus, ktorý zoslaboval a spomaľoval. S ním sa stišovala trieda a oči všetkých detí smerovali k nemu. Tiež ma oslovilo, že keď dieťa prestalo hovoriť k veci, dokázal ho na to taktne upozorniť. Myslím si, že vďaka tomu stihol v hodine všetko, čo si naplánoval.

Mám dojem, že som v Prahe stretla takmer dokonalého učiteľa a tým získala akýsi pocit, že som nemožná :-(. No, ale keďže mám “rastovú myseľ”, skôr ma to nakoplo ako demotivovalo.

Dokonalý učiteľ? To je ten, pri ktorom sú deti v triede šťastné a spokojné. Chcú sa stať dobrými ľuďmi a túžia sa vzdelávať.  Vedia, že keď robia chyby, nemusia sa báť. Naopak tešia sa z toho, že poznajú cestu ako sa zlepšiť. A v tom im pomáha spätná väzba a feedback.

No a ako teda zaraďujem reflexiu do vyučovania? Ja to robím takto: vypichnem veci, ktoré sa podarili a otázkami sa snažím, aby žiaci sami odhalili svoje nedostatky. Výhradne každý sám za seba. Napríklad: Zadala som prácu v skupinách a po skončení sme reflektovali.

Z každej skupiny zvolený  hovorca rozprával o tom, čo sa v skupine podarilo. Potom som vyzvala všetkých žiakov v danej skupine, aby každý sám za seba dobrovoľne (!) odhalil to, čo mohol urobiť inak, v čom by sa mohol zmeniť.  Nikto nehovorí rád o svojich chybách. Preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie v triede, plné dôvery a porozumenia.

Spočiatku sa odvážili o svojich chybách hovoriť jeden, dvaja žiaci. Po polroku je bežné, že takmer každý žiak nájde niečo, v čom by sa mohol polepšiť. V našej triede nechceme nikdy hovoriť o tom, v čom urobil ten druhý chybu. Opačný prípad totiž často vyvoláva protiútok. Ešte sa nám to vždy nedarí, je to beh na dlhé trate. Ale my sme trieda športovcov, ktorí vedia, že cesta k zlepšovaniu vyžaduje tvrdý tréning :).

Marta Páleníková, SZŠ Felix, Bratislava