Ahojky Dávid inšpiromátor, nakopátor, inopohladátor, otázkomat :), skvelý človek,

fakt som šťastná, že som ťa spoznala a mala ako mentora a to všetko vyššie uvedené. Tieto dni sú zaujímavé a nedá sa mi nepodeliť s tebou.

Pamätáš si na začiatku šk.roka (ak nie, pripomeniem, šak i ja byť sklerotik) keď som ti hovorila, že som bola prekvapená z toho, že koľko detí označilo výtvarnú ako nie moc obľúbený predmet. Plus pubertálny chlad. 🙂

Teraz som si dala spätnú väzbu takú moju

…a potešilo ma, že všetci opýtaní šiestaci aj siedmaci majú radi výtvarnú :). Keď som zisťovala prečo, veľmi ma potešilo, že nepísali, že preto, lebo nič nerobíme, či že je to free hodina :), ale bolo tam napr.  „na výtvarke ste nám pripravovali zaujímavé hodiny, nebolo to len o kreslení… páčila sa mi práca s hlinou a že ste nás nenútili robiť veci podľa vás.“ 

Aj mali oznámkovať sami seba a mňa 😉 – neprepadla som :).

A pri sebahodnotení sa objavovali slová ako napríklad: „lebo som sa snažil, zapájal som sa do aktivít“.A naozaj som si uvedomila, že všetci sa snažili, nikto nebol taký, žeby vôbec nič nerobil a ignoroval by aktivity. 

Vďaka týmto hodnotiacim hodinám som mala pocit, že to, čo robím, má zmysel.

Je bomba, keď aj žiak, ktorý bol taký vážny a odmeraný na začiatku roka sa teraz tak uvoľnene usmeje, aj spolu zavtipkujeme.

Mám pocit, že začali vnímat, čo sme sa bavili aj na začiatku – pravidlá, vidia, že aj ja dodržujem, na čom sme sa dohodli aj voči nim a je to vzájomné a také fajné :).

Je neopísateľný pocit, keď prídu za mnou žiaci aj v nepríjemných situáciách a naozaj počúvajú a uznajú, keď sa bavíme o férovosti a ak musím (aj ako zástupkyňa) urobiť nepopulárne kroky… 

A za tieto pocity vďačím aj tebe, tie tvoje vyzvŕtacie otázky ma vždy donútili sa zamyslieť a hľadať a aj dávať zodpovednosť na iných, ĎAKUJEM….

A krásny deň ti prajem, či čo to je… 🙂

Ľubka z Pliešoviec

———-

Autorka listu:

Ľubka Bezeková, taká obyčajná učiteľka z neobyčajnej štátnej školy. Učí už 15 rokov plus 3 roky, ktoré bola nasávať počas štúdia na svojej základnej škole. Učí malé deti od 6 rokov až po tie pubertou hádžuce sa 14, je to skvelá škola do života a v tom je táto práca čarovná, že vždy je všetko iné, nikdy nezažije človek to isté. Okrem 1. stupňa učí/mučí deti aj angličtinu. Keďže je zástupkyňou na škole, učí už druhý rok menej predmetov, ale kompenzuje si to pri rôznych iných aktivitách s deťmi – ako je Žiacka školská rada, či Akčná partia.