Ako dokáže LEAF Award zmeniť život



Keď sa Vavi dozvedela, že v sme otvorili prihlasovanie do LEAF Award 2017/2018, tak si spomenula na to, ako to bolo pred rokom. My sme sa rozhodli viac aj v našom programe rešpektovať rytmus školského roka a preto sme prihlasovanie a hľadanie makovíc posunuli z leta na jeseň. Preto aj ceremoniál a vyhlasovanie bude o pár mesiacov neskôr. Bude to v máji 2018. Program podpory a rozvoja bude potom prebiehať od mája do mája.  Valentína a jej riadky však úplne autenticky oživujú aj naše pocity a prežívanie pred rokom. V novembri 2016 aj so všetkým, čo nasledovalo a stále ešte trvá. Prečítajte si jej blog.  Sme radi, že Valentína nepíše len knihy a blogy pre iných, ale aj nám napísala toto milé vyznanie. (mk)

Už je to vyše roka, čo som sa prihlásila do Leaf Award, a neuniklo mi, že sa spustil nový ročník. Pre mnohých šikovných žiakov a študentov sa tak otvárajú veľké možnosti a práve preto by som sa s vami rada podelila o svoj príbeh a rolu, ktorú v ňom zohráva tento program.Moja leafácka cesta sa začala čírou náhodou, keď som na internete zahliadla reklamu o „hľadaní šikovných makovíc“.

V tých časoch som prežívala veľmi ťažké obdobie a odoslanie prihlášky bolo pre mňa, ako topiaceho sa človeka, pokus o chytenie sa slamky. Potrebovala som, aby niekto povedal, že to, čo robím v živote, má zmysel, a aby som pokračovala. Nemala som nijaké veľké nádeje, keďže môj predchádzajúci pokus v TalentGuide nevyšiel. Jednoducho som odoslala prihlášku, odložila mobil a na okamih zavrela oči. Netušila som, že sa v tom momente môj život obrátil k lepšiemu.

Absolvovala som všetky pohovory a v deň, keď mi mali volať s oznamom o výsledkoch, som sa povinne odreagúvala upratovaním bytu. Tŕpla som s mokrým mopom v ruke, pretože oblohu zaliala tma a nik stále nevolal. Postupne som strácala nádej, že sa skutočne ozvú a pokiaľ ma pamäť neklame, bolo okolo deviatej večer, keď mi konečne zazvonil mobil. Zdvihla som s chvejúcimi sa rukami a príjemný ženský hlas, vtedy ešte celkom neznámy, mi ohlásil, že som postúpila medzi štyroch finalistov.

Poviem vám, to bol neuveriteľný pocit! Na tvári som mala prvý úsmev a v žalúdku cítila vzrušenie. Nie, ešte to nebola radosť ani šťastie – pocity, ktoré som vyše roka nezažila. Napriek tomu to pre mňa bolo niečo nové a zároveň známe. Moji rodičia, ktorí si to všetko prežívali so mnou, boli konečne neuveriteľne nadšení.

 

Na samotný finálny večer, respektíve vyhlásenie výsledkov, si spomínam ako v rozprávke. Hneď na začiatku som sa zoznámila s Mirkou Dudášovou (hlasom, ktorý mi oznamoval postup do finále), Braňom Kleskeňom či Mirom Kocúrom. Či som vedela, akí to budú dôležití ľudia v mojom živote? Ani najmenej. Najmä, keď mi pri predstavovaní finalistov kleslo srdce kdesi ku dlážke, pretože v mojich očiach si Matúško Pokorný, Dominik Caban či Daniel Skala zaslúžili Makovicu omnoho viac než ja.

Vyhlásili ma ako poslednú. Keď vyriekli moje meno, neverila som vlastným ušiam. Roztrasená som pristúpila na pódium, a nasledujúce momenty boli skutočne ako zo splneného sna.

Leaf Award však nie je iba o jednom večere alebo o soške, ktorá mi stojí v spálni. Práve naopak – Leaf Award je o zmene, zážitkoch, o nových príležitostiach a predovšetkým o ľuďoch. Prišiel vtedy, keď som to najviac potrebovala, ovplyvnil môj život a teraz, keď sedím vo svojej izbe na Leaf Academy, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby ho nebolo. Makovica mi ukázala, čo je na živote krásne. Vzápätí sa mi otvorili dvere mnohých možností a privial ku mne ľudí, ktorí sú mojou súčasťou dodnes. Nevedomky ma viedol cestou, ktorá, aj keď na to nemal priamy vplyv, zabáčala v správnej chvíli.

Mala som možnosť zažiť stáž v Denníku N či trojtýždňový študijný pobyt v anglickom Londýne, na týždeň okúsiť život na Leaf Academy a neskôr na ňu podať prihlášku, poslať rukopis do vydavateľstva Artis Omnis, o ktorom som predtým nepočula, či nabrať odvahu osloviť skvelého človeka, Sama Mareca. Leaf Award mi pomáhal s mojím osobným rozvojom, s mentorkou Mirkou, výnimočnou a nenahraditeľnou osobou, sme pracovali na workshopoch, ktoré som robievala po školách a posunuli ich na vyššiu úroveň alebo aj na rozpočte môjho projektu.

Leaf Award zmenil môj život a pomohol mi, keď som to najviac potrebovala.

Osobne verím, že všetko, čo sa nám udeje v živote, má zmysel. A dúfam, že tak to bolo aj s Makovicou. Boh mi dal do života zlé, aby mi dal nový spôsob, ako pomáhať druhým ľuďom a pomáha mi vrátiť sa späť, aby som mohla opäť žiť svoj život naplno.

Z celého srdca si želám, aby žiadny laureát nebol v takej situácii, akej som pred rokom bola ja. No svojím článkom by som chcela povedať, aby ste vy, mladí ľudia, potlačili strach či skromnosť a vypísali prihlášku do tohto programu. Či ocenenie vyhráte, alebo nie, dá vám to neskutočne veľa.

Chceli by ste ma kontaktovať? Urobte tak na: Valentína Vavi Sedileková (facebook) alebo valentina.sedilekova@gmail.com 😊

Valentína Sedileková