Keď gymnazisti na hodine “točia” o kmásaní jabĺk Eviných

Jozef sa hneval, že sú študenti pasívni a nemajú záujem o dejepis a slovenský jazyk. V rámci mentoringového programu pre učiteľov sa mu podarilo tento fenomén otočiť o 180 stupňov. A ako bonus, z pohára, ktorý sa mu predtým javil ako poloprázdny, stal sa odrazu pohár poloplný.

Vošli sme do triedy. „Toto je Dávid, je to môj mentor a prišiel sa pozrieť, čo robíme zle,“ predstavil ma učiteľ Joži svojim žiakom v prvý deň nášho mentoringu a ja som si pomyslel, tento pohár je poloprázdny. Ospravedlňujúco som sa na študákov usmial a zamieril si to rovno do poslednej lavice.

Jozef hodinu zvládal hravo. Nebolo to nič ohromujúce, ale disciplína bez problémov, učivo prebrané podľa plánu, kde-tu zaujímavé vsuvky a spestrenia… Keď sme neskôr hovorili o tom, čo som videl a čo by chcel vlastne Jozef v triede zmeniť, povedal, že by chcel motivovanejších študentov, a tiež nadšenejších. Aktuálne je vraj situácia taká, že ak sa v septembri spýta, kto má rád dejepis či slovenčinu (predmety, ktoré učí), tak sa prihlási zopár študentov a aj počas hodín je často aktivita triedy (opäť okrem zopár jednotlivcov) vlažná. Všetko do žiakov musí často „tlačiť“, málokedy náznak vlastnej iniciatívy či nebodaj snahy. Samozrejme, nájdu sa i triedy, kde tento „všeobecný slovenský slovenčinársko-dejepisný trend“ nie celkom platí, ale tých zas toľko nie je.

 

Za všetkým hľadaj motiváciu

Začali sme spoločne objavovať rôzne odtiene motivácie. Ak študent odpovedal, že ho niečo nebaví, hneď dostal otázku, čo konkrétne ho v predmete nebaví a čo by sa muselo stať, aby ho to bavilo, a čo by sám študent vedel spraviť pre to, aby ho to bavilo…

Trochu „zafungovala“ aj prítomnosť „inostranca“, ktorý dodal snahám o zmenu vážnosť a študenti jasne videli, že to učiteľ so zmenami a zlepšovaním myslí naozaj vážne. Ako Jožimu povedala jedna študentka, ktorá na školu prestúpila z inej strednej: „Až na hodinách vás a vašej kolegyne som videla, že sú učitelia, ktorých si môžem vážiť.“

 

Vymením rozum za srdce

Spoločne sme s nemalým prekvapením objavili, že reflexia ponúka viacero oblastí, ktorým sa možno venovať. Nemusí byť hlboká a sofistikovaná, ale autentická a pravdivá, urobená „zahorúca“ so zopár vhodne navrhnutými otázkami.

Takáto reflexia môže ukázať veci, ktoré potichu predpokladáme, prípadne ich postaví na hlavu a ukáže zaujímavé smery, ktorými sa hodno vybrať v dobrodružstve spoznávania. Jozef je viac „rozum“ a ja zas „srdce“, tak sme sa vzájomne učili vidieť a reflektovať hodiny očami toho druhého. Postupne sa tieto jing a jang začali ukazovať v starej-známej zmiešanej podobe.

Jozef je viac „rozum“ a ja zas „srdce“, tak sme sa vzájomne učili vidieť a reflektovať hodiny očami toho druhého.

Veľa sme spoločne rozmýšľali, zhovárali sa a pozorovali pohár s vodou, dohodujúc sa, či je poloprázdny, alebo poloplný. Zatiaľ čo v začiatkoch bol poloprázdny, v závere programu jednoznačne poloplný. A predsa… Bol to stále ten istý pohár so stále tým istým množstvom vody.

 

A z pohára poloprázdneho stal sa pohár poloplný

Prešlo sedem mesiacov a blížil sa záver programu. Vošli sme do triedy, kde som doteraz nebol. „Toto je Dávid, je to môj mentor a prišiel sa pozrieť, čo je fajn a čo by mohlo byť ešte viac fajn,“ predstavil ma Joži. Pohár je skrátka poloplný, napadlo mi. A potom? Potom som bol svedkom hodiny literatúry, na ktorú v živote nezabudnem!

Toľko pozitívnej energie a nadšeného zapájania študentov, to sa len tak nevidí. Cha, veľa nechýbalo a bola by tá energia aj dvere vyrazila. Témou bol socialistický realizmus a študenti, dovolím si tvrdiť, že takmer všetci (ba možno i všetci) vášnivo diskutujú o láske a výsmechu, vyjadrenom v básni, chvíľu sú vážni, potom sa “rehnia” ako malí.

Toľko pozitívnej energie a nadšeného zapájania študentov, to sa len tak nevidí. Cha, veľa nechýbalo a bola by tá energia aj dvere vyrazila.

“Pán profesor, autor básne chce skmásať Evine jablká, hm… A nie je to divné, že autor použil biblický obraz, keď to bol akože komunistický spisovateľ?“ spýtala sa tmavovlasá dievčina sediaca neďaleko učiteľa. Opäť argumentovanie a rozoberanie textu… Smiech…

 

Hodina sa skončila…

 

Program sa skončil…
No a pohár? Ten ostal poloplný.  

 

A to je sľubný začiatok. Uvidíme čoho.

 

Autor: David Králik
líder individuálneho rozvojového programu pre učiteľov v LEAF