Za celý svoj učiteľský život som nedala ani jednu známku. Neviem, ako vyzerá triedna kniha a či to ešte vôbec existuje. Väčšina žiakov ma oslovuje krstným menom.

Učím v Bratislave – v Britskej škole, po chodbách ktorej síce chodíme vpravo, ale rozprávať sa po slovensky je povolené len medzi stenami mojej triedy.

To je moje malé Slovensko a žiaci, ktorí síce veci „regretujú, circlujú a katujú,“ ale majú kvalitný literárny vkus a dokážu maestrovi Feldekovi „našepkávať“ vtipné literárne rýmy.

O mentoringových aktivitách LEAF som sa dozvedela v letnom rozhovore s Dávidom Králikom, ktorý vedie program mentoringu učiteľov, v jednom slovenskom denníku. A prijatie do projektu bolo príjemnou správou konca leta.

Impulz aj výzva

Stretnúť Dávida bolo pre mňa mimoriadne veľkou inšpiráciou. Impulzom.

Výzvou.

A on celkom určite rozvíril vlny pokojných britských vôd a dal mi príležitosť dokázať, že slovenský mentor môže byť aj svetový.

Prezradil mi spôsob, ako vtiahnuť žiakov a študentov viac do hodiny, naučil ma ubrať z mojej vlastnej angažovanosti a presunúť ju na študentov. Preniesť na nich časť zodpovednosti, ale predovšetkým vnímať a hodnotiť literárny text cez seba samého. Naučil ma, že žiaci sú schopní prijať zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutie.

Ak by sa dalo do programu prihlásiť ešte raz, urobila by som to. Mám plnú hlavu nápadov, čo by sa ešte dalo robiť inak. Ďakujem môjmu mentorovi za ten jeho večný optimizmus a pozitivitu.

A som mu vďačná aj za tie košele a kravaty, ktoré bez komentára na moje hodiny nosil. Učitelia v našej škole totiž musia povinne nosiť košeľu a kravatu, čo Dávid bežne robieva len veľmi výnimočne a veľmi nerád 🙂


Autor: Stanislava Taranová

British International School, Bratislava

Pokiaľ vás Stankin príbeh zaujal a radi by ste okúsili mentoring pre učiteľov na vlastnej koži, nezisková organizácia LEAF práve otvorila nové kolo prihlasovania, pozrite si sekciu Pre učiteľov na leaf.sk